September 2024
(Mgr. Lívia Jánošíková)
September 2024
Mark Fisher – Postkapitalistická túžba (2023)
Túži človek žijúci v postkapitalizme vôbec ešte po niečom inom, ako je status quo? Dokážeme si vôbec ešte predstaviť spravodlivejšie a lepšie usporiadanie spoločnosti, ktoré popiera princípy voľnotrhovej ekonomiky rastúcej až pokým nenarazí na svoje zdrojové limity? Dokážeme sa vzdať konzumného a hedonistického spôsobu života, ktorý je založený na neustálom prísune dopamínu a komodít? Podobné otázky si kladie aj profesor Mark Fisher v knihe, ktorú odporúčame.
Séria univerzitných prednášok anglického filozofa Marka Fishera v knihe Postkapitalistická túžba je koncipovaná na základe záznamov zo skutočných prednášok a diskusií, ktoré profesor viedol so svojimi študentmi.
Jana Bodnárová – Koža (2019)
„…byť vyladená so súčasným svetom. Mám v sebe sieť. Tisícky mikronití. Lovia skutočnosť ako pavúky. Menia ju na ťažko pochopiteľný svet.”
Slovenská spisovateľka a kunsthistorička Jana Bodnárová so svojim dielom Koža je ďalším dielom, ktoré naša redakcia tento mesiac odporúča. Protagonistka, umelkyňa K., ktorá prostredníctvom svojej výtvarnej tvorby v neľahkých medzinárodno-politických kontextoch, hľadá a spoznáva doteraz neobjavené umelecké a osobné svety.
William Shakespeare – Macbeth
Túžba po moci, ktorá núti zabíjať, je hlavnou témou nadčasovej tragédie publikovanej v roku 1623 od najznámejšieho anglického dramatika. V knižnom aj divadelnom prevedení má pozorovateľ možnosť ponoriť sa do sveta osobnostnej premeny škótskeho manželského páru, ktorý podlieha nekontrolovateľnej a zničujúcej túžbe vládnuť, podnecujúcej k zrade, chamtivosti, klamstvám až k vražde. Postupná zmena charakteru hlavných postáv je podnietená zhubujúcou paranojou, ktorá ohavné skutky manželov zacykluje a prepletáva v pavučine podvodov a intríg. O prvé zhudobnenie hry sa postaral taliansky skladateľ, Giuseppe Verdi. Operné prevedenie hry si môžete pozrieť aj v Národnom divadle v Košiciach.
August 2024
(Mgr. Lívia Jánošíková)
Silvia Ruppeldtová – Druhá tvár modernity – Eseje o Latinskej Amerike (2023)
Publicistka a prekladateľka Silvia Ruppeldtová prináša vo svojej knihe Druhá tvár modernity – Eseje o Latinskej Amerike prináša bohatý výber kritických esejí o histórii prisvojovania si “nového sveta” európskymi kolonistami. V kontexte historicko-politického diania v tomto regióne zároveň vyvracia eurocentrické naratívy a mýty o kultúre pôvodných obyvateľov Amerík a ich spôsobu života spred a po európskej kolonizácii. Tie kladie do kontrastu s trpkou, no reálne prežívanou skúsenosťou pôvodného obyvateľstva, čím nastavuje zrkadlo odvrátenej strane modernity, ktorá stála za zrodom súčasného globálneho mocenského usporiadania. Druhá tvár modernity poukazuje na odvrátenú a ničivú stránku drancovania prírodných zdrojov globálneho Juhu, ktoré stáli za naštartovaním rýchleho priemyselného, respektíve technologického rozvoja globálneho Severu, no takisto prináša erudovaný pohľad na problematiku vzniku hnutí odporu a radikálnych politických hnutí v Latinskej Amerike.
Zbigniew Machej – Verše proti zdaňovaniu poézie (2015)
Zbierka básní od poľského básnika a esejistu, Zbigniewa Macheja, je zaujímavá nielen vďaka originálnej rytmike, rozmanitosťou básnických námetov, hrami so slovom a jazykom či dávkou intelektuálneho humoru, ale najmä svojou kritikou súčasnej politicko-kultúrnej situácie prostredníctvom vycibreného poetického jazyka. Svojou kritikou niekedy priamo, inokedy menej jednoznačne, reaguje na aktuálne témy, akými sú masovosť a gýčovitosť súčasného umenia a dominantnej kultúry, do ktorej presahujú konzumné trhové princípy. Skrz nezameniteľnú osobnú skúsenosť autora a jeho skúsenosti, najmä z prostredia porevolučnej Východnej Európy (vrátane Slovenska), je čitateľ sprevádzaný vývojom Machejových postojov voči úlohe básnika a samotnej poézie v dynamicky meniacom sa modernom svete, ktorý na mnohé zabudol.
Klára Kohútová – Luník IX – spomienky – pamäti (2022)
Kniha je súborom pamätí, konkrétne dvanástich rozhovor s obyvateľmi košického sídliska Luník IX a je obohatená o ilustrácie detí z občianskeho združenia ETP Slovensko. Autentickosť výpovedí podčiarkuje kritickú oblasť vysporiadania sa s prežívanou segregáciou v košickom prostredí, voči ktorej je majoritné obyvateľstvo často ľahostajné, pričom čitateľov konfrontuje s kontrastom krehkosti a sily ľudskej duše, ktorú rozprávači prezentujú.
Pridaj komentár