November 2024
1. Erich Fromm – Mať či byť (1976)
Otázka vyplývajúca z titulu knihy bola pre nemeckého psychológa a filozofa Ericha Fromma kľúčovou pre vysvetlenie spoločenských zmien, ktoré prináša neskorý kapitalizmus. Problémy radikálneho hedonizmu a individualizmu, kritika dynamického kapitalizmu, rovnako ako aj rozklad autentických medziľudských vzťahov sú hlavné inšpirácie a témy, ktorými sa autor dlhodobo zaoberá a aplikuje ich na dva základné spôsoby ľudskej existencie, spôsobu “mať” a spôsobu “byť”. Spôsob mať vidí všetko ako vlastníctvo, zatiaľ čo v spôsobe bytia vnímame seba samých ako nositeľov vlastností a schopností, a nie ako konzumentov vecí.
2. Barbara Korun – Prídem hneď a iné básne (2018)
Zbierka básní od slovinskej poetky a redaktorky Barbary Korun (1963), s citlivosťou jej vlastnou, vyzretým básnickým jazykom odomyká svety intimity, nehy a krehkosti vzťahu. Intenzívna ľúbostná lyrika je popretkávaná symbolizmom, čím u čitateľa vyvoláva pocit snívania. Napriek hlbokej intimite básní sa stretávame s prístupnosťou precízneho poetického jazyka aj pre bežného čitateľa.
3. Ali Tariq – Piráti Karibiku (2006)
Na základe svojich skúseností z ciest po Latinskej Amerike a stretnutí s ľavicovými lídrami, sa novinár, aktivista a publicista Tariq Ali rozhodol priniesť vlastný pohľad na politické reálie tohto rozmanitého regiónu politických pirátov a rebelov, v ktorom napriek nepriaznivému historicko-politickému vývoju vidí alternatívu pri hľadaní spravodlivejšieho usporiadania sveta.
Október 2024
(Mgr. Lívia Jánošíková)
1. Peter Takáč – Žižek a tí druhí (2023)
Akú podobu dostáva ideológia v dobe, ktorá deklaruje jej prekonanie? Celospoločenský odklon od vyznávania a praktizovania organizovaného náboženstva či jednotnej ideológie, ktorý je pre súčasnosť charakteristiky, neznamená nutne kolektívne odumieranie viery. Ani fukuyamovské víťazstvo liberálnej demokracie totiž neprineslo odumieranie ideológie, ktorá len nadobudla fluidnejšiu formu. Na otázku „čomu dnes veríme?” sa filozof Peter Takáč pokúša nájsť odpoveď vo svojej knihe Ideológia v postideologickej dobe, vychádza z myslenia súčasného slovinského filozofa, Slavoja Žižeka.
2. Sylvia Plath – Ariel (1965)
Básnická zbierka Ariel je jedným z najznámejších a najvplyvnejších diel americko-britskej autorky Silvye Plath, ktoré sa radia medzi modernú angloamerickú literatúru. Tragické životné okolnosti sprevádzajúce vydanie zbierky sa premietajú v osobných spovediach autorky a zároveň sa vyvažujú autentickým a citlivým poetickým jazykom.
3. Silvia Štubňová Nigrelli, Katarína Džunková, Martin Odler – V severnom vetre čítaš správ ďaleké. Staroegyptská ľúbostná poézia. (2023)
Aktuálnosť tém, ktoré prináša staroegyptská ľúbostná poézia, môže súčasného čitateľa prekvapiť. Zbierka básni V severnom vetre čítaš správy ďaleké bola pripravovaná s precíznym dobovým kontextom, vďaka ktorému si pripomíname nadčasovosť motívov v ľudskom prežívaní lásky, smútku a radosti, spolu s našou blízkosťou vzdialeného Starovekého Egypta. Výber textov je obohatený o poetický jazyk pôvodných prekladov a o vysvetlenie historických motívov.
September 2024
(Mgr. Lívia Jánošíková)
September 2024
Mark Fisher – Postkapitalistická túžba (2023)
Túži človek žijúci v postkapitalizme vôbec ešte po niečom inom, ako je status quo? Dokážeme si vôbec ešte predstaviť spravodlivejšie a lepšie usporiadanie spoločnosti, ktoré popiera princípy voľnotrhovej ekonomiky rastúcej až pokým nenarazí na svoje zdrojové limity? Dokážeme sa vzdať konzumného a hedonistického spôsobu života, ktorý je založený na neustálom prísune dopamínu a komodít? Podobné otázky si kladie aj profesor Mark Fisher v knihe, ktorú odporúčame.
Séria univerzitných prednášok anglického filozofa Marka Fishera v knihe Postkapitalistická túžba je koncipovaná na základe záznamov zo skutočných prednášok a diskusií, ktoré profesor viedol so svojimi študentmi.
Jana Bodnárová – Koža (2019)
„…byť vyladená so súčasným svetom. Mám v sebe sieť. Tisícky mikronití. Lovia skutočnosť ako pavúky. Menia ju na ťažko pochopiteľný svet.”
Slovenská spisovateľka a kunsthistorička Jana Bodnárová so svojim dielom Koža je ďalším dielom, ktoré naša redakcia tento mesiac odporúča. Protagonistka, umelkyňa K., ktorá prostredníctvom svojej výtvarnej tvorby v neľahkých medzinárodno-politických kontextoch, hľadá a spoznáva doteraz neobjavené umelecké a osobné svety.
William Shakespeare – Macbeth
Túžba po moci, ktorá núti zabíjať, je hlavnou témou nadčasovej tragédie publikovanej v roku 1623 od najznámejšieho anglického dramatika. V knižnom aj divadelnom prevedení má pozorovateľ možnosť ponoriť sa do sveta osobnostnej premeny škótskeho manželského páru, ktorý podlieha nekontrolovateľnej a zničujúcej túžbe vládnuť, podnecujúcej k zrade, chamtivosti, klamstvám až k vražde. Postupná zmena charakteru hlavných postáv je podnietená zhubujúcou paranojou, ktorá ohavné skutky manželov zacykluje a prepletáva v pavučine podvodov a intríg. O prvé zhudobnenie hry sa postaral taliansky skladateľ, Giuseppe Verdi. Operné prevedenie hry si môžete pozrieť aj v Národnom divadle v Košiciach.
August 2024
(Mgr. Lívia Jánošíková)
Silvia Ruppeldtová – Druhá tvár modernity – Eseje o Latinskej Amerike (2023)
Publicistka a prekladateľka Silvia Ruppeldtová prináša vo svojej knihe Druhá tvár modernity – Eseje o Latinskej Amerike prináša bohatý výber kritických esejí o histórii prisvojovania si “nového sveta” európskymi kolonistami. V kontexte historicko-politického diania v tomto regióne zároveň vyvracia eurocentrické naratívy a mýty o kultúre pôvodných obyvateľov Amerík a ich spôsobu života spred a po európskej kolonizácii. Tie kladie do kontrastu s trpkou, no reálne prežívanou skúsenosťou pôvodného obyvateľstva, čím nastavuje zrkadlo odvrátenej strane modernity, ktorá stála za zrodom súčasného globálneho mocenského usporiadania. Druhá tvár modernity poukazuje na odvrátenú a ničivú stránku drancovania prírodných zdrojov globálneho Juhu, ktoré stáli za naštartovaním rýchleho priemyselného, respektíve technologického rozvoja globálneho Severu, no takisto prináša erudovaný pohľad na problematiku vzniku hnutí odporu a radikálnych politických hnutí v Latinskej Amerike.
Zbigniew Machej – Verše proti zdaňovaniu poézie (2015)
Zbierka básní od poľského básnika a esejistu, Zbigniewa Macheja, je zaujímavá nielen vďaka originálnej rytmike, rozmanitosťou básnických námetov, hrami so slovom a jazykom či dávkou intelektuálneho humoru, ale najmä svojou kritikou súčasnej politicko-kultúrnej situácie prostredníctvom vycibreného poetického jazyka. Svojou kritikou niekedy priamo, inokedy menej jednoznačne, reaguje na aktuálne témy, akými sú masovosť a gýčovitosť súčasného umenia a dominantnej kultúry, do ktorej presahujú konzumné trhové princípy. Skrz nezameniteľnú osobnú skúsenosť autora a jeho skúsenosti, najmä z prostredia porevolučnej Východnej Európy (vrátane Slovenska), je čitateľ sprevádzaný vývojom Machejových postojov voči úlohe básnika a samotnej poézie v dynamicky meniacom sa modernom svete, ktorý na mnohé zabudol.
Klára Kohútová – Luník IX – spomienky – pamäti (2022)
Kniha je súborom pamätí, konkrétne dvanástich rozhovor s obyvateľmi košického sídliska Luník IX a je obohatená o ilustrácie detí z občianskeho združenia ETP Slovensko. Autentickosť výpovedí podčiarkuje kritickú oblasť vysporiadania sa s prežívanou segregáciou v košickom prostredí, voči ktorej je majoritné obyvateľstvo často ľahostajné, pričom čitateľov konfrontuje s kontrastom krehkosti a sily ľudskej duše, ktorú rozprávači prezentujú.
Pridaj komentár