V úvode nášho článku za najdôležitejšie čo najexaktneješie zadefinovať pojmy, s ktorými budeme pracovať. Základnými pojmami tohto článku budú globalizácia a náboženský fundamentalizmus. Po zadefinovaní týchto pojmov, sa budeme snažiť na konkrétnych príkladoch poukázať na výskyt a nebezpečenstvo aktivít, ktoré sa spájajú práve s globalizáciou a náboženským fundamentalizmom.
Globalizáciu chápeme ako prepájanie sveta vo všetkých aspektoch života. Prepájanie a spájanie sa dotýka primárne ekonomiky, obchodu, rôznych kultúr, náboženstiev, migrácie ľudí a taktiež aj presunom národov, či rôznych etník. V tomto článku však považujeme za najdôležitejší faktor kultúrnu globalizáciu, ktorá ide ruka v ruke s náboženským fundamentalizmom, ktorému sa budeme neskôr venovať.[1]
Z historického hľadiska môžeme globalizáciu sledovať už od obdobia pred Kristom, ktoré sa spája s vytvorením takzvanej Hodvábnej cesty. Okrem označenia ako „najvýznamnejšia obchodná cesta“ v histórií, mala Hodvábna cesta taktiež výrazný vplyv práve na globalizáciu, osídľovanie rôznych území, migráciu obyvateľstva a taktiež aj migráciu rôznych kultúr po celom svete. Ďalšími významnými udalosťami z histórie, ktoré výrazne vplývali na globalizáciu planéty je s určitosťou objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom v roku 1492, ďalej taktiež Priemyselná revolúcia v osemnástom storočí, kolonizácia Afriky európskymi veľmocami, či obidve svetové vojny v dvadsiatom storočí. Premiešavanie národov, etník a náboženstiev počas vyššie spomenutých udalostí výrazne vplývalo na náboženský fundamentalizmus, ktorý zadefinujeme v nasledujúcej časti nášho článku.[2]
Pojem fundamentalizmus bol prvýkrát použitý v počiatkoch dvadsiateho storočia medzi evanjelickými protestantmi v Spojených štátoch amerických. Pojem samotný vychádza zo slova fundamentum, čo v preklade znamená základ. Hlavným cieľom fundamentalizmu je obnoviť pôvodný poriadok a ľudí prepojiť s „božským“ svetom. Hlavnými znakmi fundamentalizmu, a teda aj náboženského fundamentalizmu, je náboženstvo a antimodernita. Fundamentalisti odmietajú všetko „moderné“, snažia sa o návrat k tzv. „zlatým časom ľudstva“ a akákoľvek modernizácia je z ich strany považovaná za morálny úpadok spoločnosti. Náboženstvo je považované za akúsi „autoritu“, z ktorej vychádza celá existencia zástancov fundalistického myslenia.[3]
Náboženský fundamentalizmus delíme primárne podľa najrozšírenejších náboženstiev teda na: kresťanský, židovský, islamský, hinduistický a budhistický.[4]
Dôvod, pre ktorý sme sa rozhodli vybrať si tému Globalizácia a náboženský fundamentalizmus, je prvotná myšlienka po prečítaní jej názvu. Považujeme teda každý typ náboženského fundamentalizmu v určitej fáze za nebezpečný či dokonca extrémistický. Pri pojmoch globalizácia a náboženský fundamentalizmus sa ponúka ideológia islamského fundamentalizmu, ktorá je z nášho hľadiska najviac rezonujúcou témou počas posledných dekád v kontinentálnej Európe. Extrémistickú formu islamského fundamentalizmu pripomínajú najmä teroristické útoky rôznych islamistických skupín (napr. Al-Káida, Taliban, Boko Haram, Hamas, Islamský štát) naprieč niekoľkými európskymi metropolami v posledných rokoch, ktoré neskôr spomenieme v tejto práci.
Islamský fundamentalizmus sa vyznačuje najmä striktným a doslovným dodržiavaním základných pravidiel, ktoré primárne vychádzajú zo svätej knihy islamu, teda Koránu. Islamský fundamentalisti označujú samotný islam nielen za „bežné“ náboženstvo, ale ako spôsob života, ktorý zastrešuje všetky aspekty života vrátane spoločenského, kultúrneho, politického či dokonca aj ekonomického. Hlavným cieľom islamských fundamentalistov je dosiahnutie nadradenosti nad samotnou politikou, čo môžeme označiť ako technokratické tendencie pri formovaní určitého politického systému (napr. právo šária po nástupe Talibanu v Afganistane).[5] Radikálna forma islamského fundamentalizmu často prerastá do tzv. svätej vojny, ktorú v západnom svete označujeme ako džihád.[6]
Vzájomne súvislosti medzi globalizáciou a náboženským (v našom prípade islamským) fundamentalizmom a s tým aj zvyšovanie vplyvu vyššie spomenutých skupín, podkladáme na výskume známeho think-thanku Pew Research Center, ktorý sa venoval migrácií ľudí z moslimských štátov do kontinentálnej Európy. Podľa spomínaných prieskumov z roku 2016, žije na území Európy necelých 26 miliónov ľudí, ktorí vyznávajú islam. Toto číslo predstavuje približne päť percent z celkovej populácie všetkých európskych štátov. V rozmedzí rokov 2010 až 2016 sa primárne v dôsledku migračných kríz (napr. zo Sýria v roku 2015), zvýšil počet vyznávačov islamu v Európe až o 6 miliónov.[7]
Práve vďaka vyššie spomenutým súvislostiam je zrejmé, že islamský fundamentalizmus je v Európe stále na vzostupe. Taktiež sa domnievame, že tieto súvislosti môžu hrať aj významnú rolu v náraste vplyvu islamských extremistických skupín, ktoré to niekoľkokrát demonštrovali svojimi teroristickými útokmi na „starom“ kontinente.
V pamäti sa vynýrajú najmä teroristické útoky z rokov 2004 a 2005, ktoré sa odohrali v Madride a Londýne. Tieto dva útoky spája najmä aj skutočnosť, že pod obidva útoky sa napokon podpísala islamská militantná organizácia Al-Káida. Útok na vlakový systém v hlavnom meste Španielska si vyžiadal 191 obetí.[8] Séria útokov o rok neskôr v Londýne si vyžiadala ďalších 52 obetí.[9]
V modernej histórii Európy je nemožné zabudnúť teroristické útoky z rokov 2015 a 2016, ktoré som ako mladý sledovateľ každodenného diania vo svete intenzívne prežíval. Začalo to v januári roku 2015 streľbou v budove známeho francúzskeho satirického denníka Charlie Hebdo v Paríži, ktorá si vyžiadala 12 obetí. Na jeseň toho istého roku, konkrétne v piatok trinásteho novembra, došlo k sérií masových útokov znovu v Paríži, ktoré si vyžiadali až 130 obetí. Vyvrcholením tohto negatívneho obdobia boli teroristické útoky v roku 2016 na letisku v Bruseli a na promenáde vo francúzskom meste Nice, ktoré leží na Azúrovom pobreží. Počet obetí pri týchto dvoch útokoch sa vyšplhal až na číslo 118. Obdobie rokov 2015 až 2016 sa spája primárne s islamskou fundamentalistickou organizáciou Islamský štát, ktorá sa pod útoky podpísala vo všetkých spomenutých prípadoch a v jednom prípade sa taktiež spolupodieľala aj vetva Al-Káidy z Arabského polostrova.[10]
Napriek tomu, že sme v našom článku poukazovali na negatívnejšiu stránku globalizácie, považujeme globalizáciu samotnú, za veľmi pre ľudstvo prospešný jav. Zvyšujúca sa prepojenosť národov, kultúr a štátov nám ponúka množstvo nových príležitostí a istôt vo všetkých aspektoch života.
Pri náboženskom fundamentalizme si stojíme za svojimi slovami z úvodu našej práce, kde sme tvrdili, že považujeme každý typ náboženského fundamentalizmu v určitých fázach za nebezpečný či dokonca aj extrémistický alebo radikálny. Taktiež sme presvedčení, že náboženský fundamentalizmus má aj v dnešnej v spoločnosti svoje pevné miesto a je len na nás, ako s touto ideológiu budeme zaobchádzať.
Rovnako si taktiež nedovolíme hádzať všetkých vyznávačov islamu do jedného vreca a plne rešpektujeme každé jedno náboženstvo, ktoré je pre mnohých ľudí hnacím motorom v rôznych oblastiach nielen každodenného života. Islamskému fundamentalizmu sme sa vo svojej práci venoval čisto z presvedčenia, že vplyv a výskyt islamských fundamentalistických skupín je v novodobej Európe citeľný a dokázateľný.
Ako dospievajúci mladí ľudia, intenzívne prežívame vyššie spomenuté udalosti z európskych metropol. Tie často ukázali, že Európa a svetové mocnosti sa vedia zomknúť aj v takýchto nepríjemných obdobiach. Do budúcnosti musia takéto skutočnosti slúžiť práve ako varovný prst a motivácia k intenzívnejšej spolupráci, bezpečnosti a solidarite naprieč celým vyspelým svetom.
Zdroje:
7 July London bombings: What happened that day?. [online], [cit. 3/6/2023]. Dostupné na internete: <https://www.bbc.com/news/uk-33253598>.
AFSARUDDIN, A.: Jihad. [online], [cit. 3/6/2023]. Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/topic/jihad>.
BREKKE, T.; AHMED U.: What is fundamentalism?. [online], [cit. 3/6/2023]. Dostupné na internete: <https://www.sv.uio.no/c-rex/english/groups/compendium/what-is-fundamentalism.html>.
Europe’s Growing Muslim Population. [online], [cit. 3/6/2023]. Dostupné na internete: <https://www.pewresearch.org/religion/2017/11/29/europes-growing-muslim-population/>.
Globalization. [online], [cit. 3/6/2023]. Dostupné na internete: <https://education.nationalgeographic.org/resource/globalization/>.
HAMILOS, P.: The worst Islamist attack in European history. [online], [cit. 3/6/2023]. Dostupné na internete: <https://www.theguardian.com/world/2007/oct/31/spain>.
MUNSON, H.: Fundamentalism. [online], [cit. 3/6/2023]. Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/topic/fundamentalism>.
VIDINO, L.; CARENZI, S.: Terrorist Attacks. Youngsters and Jihadism in Europe. [online], [cit. 3/6/2023]. Dostupné na internete: <https://www.iemed.org/publication/terrorist-attacks-youngsters-and-jihadism-in-europe/>.
VOLLE, A.: Globalization. [online], [cit. 3/6/2023]. Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/topic/globalization>.
ZEIDAN, A.: Islamic fundamentalism. [online], [cit. 3/6/2023]. Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/topic/Islamic-fundamentalism>.
Pridaj komentár