Slovník termínov
Kolerácia – väzba
Utopický – ideálny
Politická mobilizácia – forma motivácie určitých jednotlivcov, alebo skupín zapájať sa do politických aktivít
Dešpekt – pohŕdanie. opak rešpektu
Politické spektrum – systém presvedčenia a názorov ako má politika, ekonomika, usporiadanie štátu a spoločnosti, zákony a morálka vyzerať
Úvod
Predmetom tohto článku je analyzovať tvrdenia K.R. Poppera a J.S. Milla týkajúce sa slobody slova, resp. otvorenej diskusie a následne dôjsť k výsledku či sa ich myslenie dá prepojiť so súčasnosťou.
Prvá časť článku popisuje, ako je definovaná sloboda slova vo všeobecnosti, a ako ju definuje J.S. Mill. Kriticky sa v tejto časti nazerá na realistickosť jeho predstavy o diskusii.
Ďalej sa venujeme slobode slova v súčasnosti a jej atribútom v digitálnych priestoroch. Popisuje v akých prípadoch je internet stále slobodný, a v ktorých naopak dochádza k obmedzovaniu a kontrole slobody slova na internete, a čo to vo finále prináša.
V druhej časti nazeráme na slobodu slova cez prizmu korelácie tvrdení J.S. Milla a K.R. Poppera a kritizuje ich pohľad na netoleranciu a netolerantných jednotlivcov.
Pre výskum a zber informácii boli použité výseky z diela J.S. Milla „O slobode“ a časti z diela „Hľadanie lepšieho sveta“, na ktoré sú nadviazané myšlienky autora práce.
Sloboda slova podľa J.S. Milla
J.S. Mill sa vo svojom diele „O slobode“ veľmi podrobne venuje problematike
slobody slova, jej hraniciam, jej možnostiam a jej správnemu použitiu. Ak v súčasnosti definujeme slobodu slova, tak hovoríme o určitom práve vyjadriť svoj názor a o možnosti vypočuť si názor druhých. Znie to v celku jednoducho, no jednoduché to určite nie je. Je dôležité uvedomiť si, že rovnako ako môže byť cenzúra informácii, a obmedzovanie slobody slova nebezpečenstvom, tak rovnako môže byť aj úplná sloboda slova nebezpečenstvom pre spoločnosť a jej vývoj. V Millovej filozofii sa táto problematika rieši pomocou kritickej argumentácie, ktorá je podložená dôkazmi a na základe diskusie dochádza k záveru.
Môžeme ale konštatovať, že takéto argumentovanie je skôr utopického charakteru ako charakteru realistického. Predstavme si úplne vymyslenú náhodnú vzorku ľudí, pričom každý jednotlivec je odlišný, môže byť z inej spoločenskej vrstvy, z iných rodinných pomerov, iného vierovyznania a ich cieľom bude nájsť pravdu v určitej otázke a fakticky o nej diskutovať. Je to vôbec možné? Majú slobodu slova, no využije každý jeden z nich túto možnosť? Vďaka mnohým historickým udalostiam akými sú napr. revolúcie, alebo prostoreko hocijaké udalosti, ktoré si vyžadujú určitú formu politickej mobilizácie obyvateľstva vieme, že v mnohých prípadoch je pre jednotlivca jednoduchšie pridať sa na nejakú názorovú stranu ako prezentovať svoju vlastnú argumentáciu. Je teda následne Millovo myslenie použiteľné? Áno, ale ako nejaký oporný bod pre posudzovanie faktickosti tvrdení a ako základ diskusie vo všeobecnosti.
Súčasná sloboda slova a sociálne siete
Sloboda slova je v súčasnosti často spomínaný pojem najmä v súvislosti s digitálnym priestorom a sociálnymi sieťami. Internet kedysi predstavoval vo všeobecnosti miesto slobody bez hraníc, kde bolo možné sa vyjadrovať, resp. aktivizovať od krajnej ľavice, cez stred až po krajnú pravicu. Samozrejme, vytvorenie stránky s radikálnou tematikou je možné dodnes, ale čo sa týka jednotlivých sociálnych sietí, ktoré patria pod súkromný sektor, a v podstate sú to v jadre právnické osoby ako každé iné, tak na tomto mieste veľmi neobstojíme. Je mierne absurdné, že ide práve o súkromný sektor, ktorého služby využíva takmer každý jednotlivec, aj keď sa tomu môže snažiť vyhýbať. Väčšina sociálnych sietí ako Facebook, Instagram či Twitter (dnes „X“) blokuje obsah, ktorý môže byť napr. aj politicky zafarbený. Nehovoríme o obsahu, ktorý sa týka násilia, teda sociálnymi sieťami nazývaný ako „háklivý obsah“, hovoríme o napr. obsahu z krajných politických spektier. Tieto už spomínané sociálne siete sú preslávené bojom proti extrémizmu, mazaním účtov naviazaných na takýto obsah, a s extrémizmom spojeným bojom proti dezinformáciám. Ide o súkromné spoločnosti, ktoré majú právo o takýchto záležitostiach rozhodovať samostatne, je len na nich rozhodnutí, ako sa k tejto otázke postavia. Faktom ale je, že toto správanie v určitej miere obmedzuje slobodu slova. Na ich činoch stavajú v mnohých prípadoch aj vlády niektorých štátov, ktoré konajú podobným razantným spôsobom.
Príkladom môže byť zablokovanie portálu Hlavné Správy na území SR z dôvodu šírenia dezinformácii, ktoré inicioval bývalý minister obrany Jaroslav Naď. Nešlo o úplné vypnutie portálu, takže kto má záujem vidieť obsah portálu, musí sa na portál dostať zo siete lokalizovanej v inom štáte ako SR – to dokazuje, že internet ako taký je v určitej miere stále slobodný na šírenie informácii z rôznych spektier.
Prienik filozofie Poppera a Milla v otázke slobody slova
Pre ukážku prieniku sme vybrali dva dôležité pojmy. Sú nimi tolerancia a diskusia. V otázke tolerancie sa Popper aj Mill zhodujú v tom, že základom je rozlišovať tolerantné a netolerantné správanie. Netolerantné správanie treba vnímať negatívne a s určitou mierou dešpektu, čím prispejeme ku vecnej diskusii bez netolerantnosti. Je to ale správne nazeranie?
Tu sa vynára otázka toho, ktoré správanie môžeme skutočne označiť za netolerantné. Ak si v politickom priestore pod netoleranciou predstavíme kraj politického spektra, tak myslíme práve netoleranciu skupiny netolerantných, pričom výsledkom je ich politická eliminácia. Tým aj elimináciu ich práva na vyjadrenie svojho názoru, na základe ktorého sme ich označili za netolerantných. Nie je to obmedzovanie slobody slova? Takto môžeme konštatovať, že Popper a Mill sa v otázke slobody slova zhodli na jej určitom obmedzení. V kontexte súčasnosti by teda zastávali názor, že je potrebné cenzurovať určitý obsah aj na internete, čím by sa pridali na stranu súkromných korporátov, akou je aj spoločnosť Meta. Nehovoriac o tom, že spoločnosti ako Meta, sú dnes držiteľmi najdrahšej komodity na svete – osobných dát.
Môžeme teda považovať myslenie Poppera a Milla v otázkach slobodnej diskusie za radikálne? Radikálny môže byť len spôsob ustanovenia ich vecnej diskusie, keďže pracujú s predpokladom, že netolerantný jednotlivec nevie podať podložený argument dôkazmi. Tým by sme pripúšťali existenciu jednotlivca, ktorý by sa napriek svojej netolerancii vedel zúčastňovať vecnej diskusie, čím by sme vlastne vyvrátili celý koncept etickej diskusie, ktorý je prezentovaný Millom a Popperom, a pripúšťali legitímnu existenciu kvalifikovane netolerantných, spoločensky sa aktivizujúcich skupín, ktoré by uzatvárali slobodu slova v jej celku z oboch krajov politického spektra.
Záver
V konečnom dôsledku môžeme konštatovať, že myslenie J.S. Milla a K.R. Poppera v kontexte slobody slova a diskusie bolo prelomové v dobe, keď sa tejto problematike autori venovali, no v súčasnosti je ich prístup minimálne diskutabilný.
Ich prínos do dnešného sveta nie je jednofarebný a nedá jednoducho považovať za pozitívny, alebo negatívny. Pozitívny prínos majú určite pre už funkčne existujúce celky, ktoré si zakladajú na vecnej diskusii a súhlasia s ich myslením. Negatívny prínos však môže mať pre celú spoločnosť takáto forma segregácie jednotlivcov, ktorí sa nachádzajú mimo masovú mienku a práve vďaka prístupu, ktorý rieši netoleranciu, sú onálepkovaní, čím do vecnej diskusie nemajú naďalej možnosť vstúpiť. Tento prístup vo výsledku akurát polarizuje spoločnosť a môže viesť k rôznym konfliktom. Každé odmietnutie môže neskôr priviesť do spoločnosti pomstu, no pri hlbšom historickom uvažovaní nadobúdame pocit, že človek ako entita, je pravdepodobne odkázaný na neustále boje a zmierenia.
Zdroje:
John Stuart Mill, 1995. O slobode, str. 9 – 88: ISBN: 8088778077
Karl Raimund Popper, 1995. Hľadanie lepšieho sveta, str. 174 – 206
Zablokované Hlavné správy nie sú jediný dezinfo web na scéne. Experti nám prezradili, či čaká stopka aj ďalšie slovenské weby [online]. Startitup: 2022. Dostupné z: https://www.startitup.sk/zablokovane-hlavne-spravy-nie-su-jediny-dezinfo-web-na-scene-experti-nam-prezradili-ci-caka-stopka-aj-dalsie-slovenske-weby/
Pridaj komentár