Demokracia patrí k najdôležitejším politickým myšlienkam nie len nášho moderného sveta. Zároveň ide aj o koncept, ktorý je často mylne interpretovaný alebo až priamo zneužívaný. Veľmi často počúvame, že rôzne štátne režimy, ktoré sú z nášho pohľadu nedemokratické, sa označujú za demokratické len preto, že majú ustanovené voľby alebo že tvrdia, že reprezentujú vôľu svojho ľudu. Z toho dôvodu je potrebné, aby sa presne určilo čo sa môže a čo sa nemôže považovať za demokraciu. Tejto problematike jasného definovania pojmu demokracie, ale aj ďalším konceptom sa významný politológ Giovanni Sartori vo svojom diele Teória demokracie, konkrétnejšie v prvej kapitole tejto knihy pod názvom: Môže byť demokracia akýkoľvek systém? Táto kapitola ma ako čitateľa zaujala a zároveň vidím, že realita sa zhoduje s teóriou, keďže mnoho nedemokratických režimov si do názvu svojho štátu zakomponovali slovo „demokracia“. Z toho dôvodu sa táto esej bude venovať práve tejto kapitole.
Na začiatok tejto eseje je potrebné si iba v krátkosti povedať kto bol Giovanni Sartori a prečo jeho dielo Teória demokracie je významné. Giovanni Sartori bol taliansky filozof a hlavne politológ, ktorý sa zaoberal demokraciou, straníckym systémom a komparatívnou politológiou. Poskytol jednu z najvyužívanejších klasifikácií politických strán.[1] Dielo Teória demokracie poskytuje analýzu pojmu demokracia a poskytuje svojim čitateľom lepšie pochopenie tohto pojmu a zároveň tento pojem chráni pred zneužitím.
Pojem demokracie v sebe skrýva jeden vážny problém. Problém širokých a nejasných definícií. Sartori v prvej kapitole cituje Orwella: „Pri slove demokracia, nielenže nejestvuje všeobecne prijatá definícia, ale pokusom vytvoriť takúto definíciu sa kladú prekážky zo všetkých strán… Obhajcovia hociktorého typu režimu tvrdia, že je demokraciou a obávajú sa, že by museli toto slovo prestať používať, ak by sa precizovalo a spojilo s určitým významom.“[2] Vidíme, že najväčší problém s upresnením pojmu demokracia môžu mať práve režimy, ktoré s demokraciou nemajú nič spoločné, ba ani nechcú mať. Demokracia im slúži iba ako zásterka, ktorá ich chráni pred možnými sankciami a problémami, ktoré sú spojené s nerešpektovaním demokracie. Takéto režimy sa snažia manipulovať verejným obrazom a vzbudzovať pocit legitímnosti či férovosti, pričom v realite používajú autoritárske metódy. Ak by pojem demokracia bol presnejší, ich schovávanie za týmto pojmom by mohlo byť nemožné. Z toho dôvodu Sartori varuje pred tým, aby demokracia ako pojem nebola chápaná príliš otvorene a široko, pretože existuje riziko, že sa tento pojem stane bezcenným, bezvýznamným a bude sa jednať len o slovnú pascu. Je to nebezpečné, pretože to môže ohroziť skutočné demokracie a dôveru občanov v demokratické hodnoty a inštitúcie. Ak občania nebudú dôverovať inštitúciám a nie sú schopní rozoznať skutočne demokratické inštitúcie od ich napodobnenín, môže to spôsobiť oslabenie demokratických štruktúr a nárast populizmu.
Ako zdôraznil Dahl, demokracia funguje len natoľko, nakoľko ju realizujú jej ideály a hodnoty.[3]
V ďalšej časti kapitoly sa Sartori venuje rozdielom medzi politickou demokraciou a ďalšími formami, v rámci ktorých sa pojem demokracia zvykne skloňovať. Sartori vyjadruje kritiku nejasného a širokého uplatňovania slova demokracia v apolitických súvislostiach, ktoré zahaľuje jeho pravdivý význam. Okrem politickej demokracie Sartori ďalej menuje sociálnu demokraciu, priemyselnú demokraciu a ekonomickú demokraciu. Hoci tieto koncepcie sú založené na myšlienkach rovnosti a spravodlivosti, nie sú v rovnakom vzťahu k mocenským štruktúram ako politická demokracia. Tieto tri tipy demokracie musíme chápať mimo politického kontextu. Sústreďujú sa na konkrétne sféry života, ako je hospodárstvo alebo práca, a pokúšajú sa v nich aplikovať demokratické princípy, ale nie vždy prispievajú k budovaniu demokratického politického systému. Tieto rôzne termíny a označenia demokracie, môžu viesť k tomu, že sa odvedie pozornosť od procesov, ktoré tvoria základ demokratických zriadení. Používaním demokracie na označenie rôznych oblastí sa môžu rozplynúť rozdiely medzi tým, čo politická demokracia skutočne môže dosiahnuť, a tým, čo sa od nej mylne vyžaduje.
Ďalším problémom, ktorý môže nastať je, že občania začnú od politickej demokracie očakávať veci, ktoré nie sú v jej náplni práce. Pokiaľ občania od demokracie budú očakávať viac než to, čo im politický systém dokáže zabezpečiť, povedie to k sklamaniu a chybnému posúdeniu jej dôležitosti. Úlohy ako riešenie ekonomickej nerovnosti či sociálnych problémov sú úlohy skôr politikov ako demokracie. Toto pomýlenie si úloh môže následne zapríčiniť nedôveru v štátne inštitúcie, rovnako ako bezcenný význam pojmu demokracia. Čím viac sa pojem demokracia rozšíri na rôzne nepolitické významy, o to viac sa znižuje jej hlavný význam.
Akákoľvek demokracia a demokratické ciele, na ktorých nám záleží, si vyžadujú politickú demokraciu ako predpoklad a ako nástroj. Demokracia je synonymum politickej demokracie a z toho dôvodu je demokracia politickým pojmom.[4] Bez politickej demokracie nie je možné uplatniť demokratické princípy v ostatných odvetviach života.
Ďalším bodom, ktorý ma pri čítaní diela zaujal a rád by som sa mu v tejto eseji venoval je rozlišovanie medzi „je“ a „má byť“. Sartori tvrdí, že ak chceme porovnávať režimy, je potrebné aby sme porovnávali reálny režim v praxi s iným reálnym režimom v praxi. Častokrát sa deje práve to, že sa porovnáva reálny režim v praxi s ideálom, teóriou, ako by mal daný režim vyzerať. Ako príklad uvádza porovnanie ideálneho socializmu s reálnou demokraciou.[5] Takéto porovnávanie je nespravodlivé, pretože vieme, že realita má vždy nejakú odchýlku od teórie a od ideálu, ktorý čerpá výhody od svojej hypotetickej predstavy o dokonalom systéme. Ak sa ideálne systémy nikdy neuplatňovali v praxi, nie je možné s určitosťou vyhlásiť, že by boli realizovateľné alebo použiteľné v reálnom svete. Taktiež takéto nerovné porovnávanie môže doviesť občanov k myšlienkam, že je ich systém, napríklad ten demokratický, neúspešný a mal by byť nahradeným tým druhým s ktorým sa porovnáva. V porovnávaní predsa znie lepšie. Politické systémy v realite sú častokrát ovplyvnené chybami ľudí alebo limitmi, kvôli ktorým nie je možné naplniť predstavovaný ideál. Je dôležité si uvedomiť, že žiaden režim nedokáže naplniť svoj ideálny stav, či už sa jedná o demokraciu, socializmus, komunizmus alebo iné režimy. Porovnávanie reálnych režimov s ideálnymi môže byť nástrojom, ktorý kritici demokratických systémov používajú aby vytvorili pocit, že demokracia zlyháva. Práve preto je dôležité, aby sme porovnávali hlavne reálne s reálnym ako ideálne s ideálnym. Žijeme v reálnom svete, ktorý nie je ideálny vo viacerých oblastiach a preto by realita mala byť nad ideálom.
Používanie pojmu demokracia príliš často v rozličných kontextoch môže spôsobiť jeho oslabenie. V aktuálnej politickej realite sme neraz vystavení pokusom o manipuláciu s týmto pojmom za účelom legitimizácie nedemokratických postupov. Ak chceme chrániť demokraciu, musíme byť schopní ju jednoznačne definovať a pochopiť, čo presne od nej požadujeme. Demokracia je primárne nástrojom spravodlivej a efektívnej správy vecí verejných, avšak je len taká silná, akí silní sú jej občania. Preto je dôležité udržať si realistický obraz o tom, čo môže priniesť.
[1] Giovanni Sartori životopis. [online], [cit. 14/10/2024]. Dostupné na internete: <https://www.databazeknih.cz/zivotopis/giovanni-sartori-17755>.
[2] SARTORI, G.: Teória demokracie. Archa, 1993, s. 6
[3] SARTORI, G.: Teória demokracie. Archa, 1993, s. 9
[4] SARTORI, G.: Teória demokracie. Archa, 1993, s. 14
[5] SARTORI, G.: Teória demokracie. Archa, 1993, s. 15
Pridaj komentár