Angažovanosť občanov pri tvorbe politiky je kľúčovým pilierom každej zdravej demokracie. Bez účasti občanov na politickom dianí, či už ide o voľby, verejné diskusie, alebo aktívne angažovanie sa v občianskych iniciatívach, sa demokracia stáva formálnym procesom bez skutočného obsahu a etymologická definícia slova demokracia – vláda ľudu stráca význam. V tejto eseji sa zameriame na dôvody, prečo je angažovanosť občanov dôležitá, ako ovplyvňuje kvalitu politických rozhodnutí.
Základom demokracie je myšlienka, že moc pochádza od ľudu. To často v praxi na Slovensku znamená, že ľudia raz za štyri roky odovzdajú svoj hlas vo voľbách, tam ich účasť v demokratickom procese často končí. Skutočná demokracia však vyžaduje, aby boli občania neustále informovaní, aktívni v politických procesoch a taktiež vzdelaní, teda aby napr. rozumeli tomu, čo môžu priniesť jednotlivé rozhodnutia vládnych predstaviteľov pre ich budúcnosť. V demokratickom režime ktorý sa snaží čo najviac priblížiť k demokratickému ideálu funguje legitímna vláda, ktorá odráža vôľu väčšiny, no zároveň chráni práva menšín. Ochraňovať záujmy menšín je nesmierne dôležité hlavne z toho dôvodu, že každý v demokratickom režime má právo na svoj vlastný názor. Naše názory sa môžu z času na čas meniť, môžeme zdieľať názor väčšiny, no postupne svoje chápanie reality zmeniť a prikloniť sa názorovo k menšine. Avšak vtedy si najlepšie uvedomíme, že ak ako súčasť menšiny strácame právo na presadenie svojho názoru, stávame sa menej slobodnými ako sme si mysleli, že sme. Balans medzi väčšinou a menšinou môže byť dosiahnutý len vtedy, keď sa do verejného života zapája široké spektrum ľudí s rôznymi názormi a perspektívami a na druhej strane, sú tieto názory a perspektívy vnímané vládou a odrážané v skutkoch. Práve aktívna angažovanosť občanov zaručuje, že vláda bude reflektovať skutočné potreby spoločnosti. Ak sú občania pasívni, slabo alebo chaoticky informovaní a nerozumejú jednotlivým procesom v politike, politická elita postupne získa monopol na rozhodovanie, čo vedie k odtrhnutiu politických procesov od reality každodenného života. Ako naznačuje G. Sartori, tento proces vedie k apatii, nedôvere v politické inštitúcie a môže končiť nárastom populizmu, ktorý využíva frustráciu ľudí zo statusu quo. Sartori varuje pred rizikom, že ak sa ľudia stávajú apatickými a nezaujímajú sa o politiku, demokracia sa môže premeniť na oligarchiu, kde malá skupina ľudí kontroluje moc. Podľa môjho názoru veľmi podobne, ako je tomu na Slovensku.
Pre príklad, angažovanosť ľudí v štátoch ako Švédsko či Švajčiarsko prináša do politiky rôzne pohľady a skúsenosti, ktoré zlepšujú kvalitu rozhodovacích procesov samotnej vlády. Politické rozhodnutia na Slovensku, sú prijímané bez konzultácie s občanmi, často neslúžia na naplnenie potrieb občanov a dosiahnutie vyššej životnej úrovne. Sú často neúplné, nepresné alebo odtrhnuté od skutočných potrieb spoločnosti a slúžia len na naplnenie záujmov jednotlivých strán či jednotlivých politikov. Ako píše vo svojom diele Teória demokracie G. Sartori, moc ľudu by mala smerovať k ľudu samotnému, teda zdola nahor a nie naopak ako tomu často býva, zhora nadol. Angažovanosť ľudí v politike na Slovensku je dlhodobo považovaná za pomerne slabú, čo sa prejavuje najmä v nízkej účasti vo voľbách, ale aj v malom záujme o politické dianie či nedostatočnej občianskej aktivite mimo volebných období. Táto slabá angažovanosť má viacero príčin. Podľa môjho názoru, jednou z hlavných príčin je slabá reprezentácia občanov. Kandidátne listiny sú často vyskladané z osôb, ktoré si prešli veľkým množstvom káuz, ich schopnosť resp. chcenie vykonávať politiku zameranú na rast a prosperitu štátu je často diskutabilná. Ich cieľom nie je zachovávať politiku zdola nahor, ale presne naopak. Treba však konštatovať, že to nie je len o politikoch. Nie celkom populárnym, ale pritom asi trefným faktom je, že stav politiky v štáte často odzrkadľuje mentalitu voličov a úroveň chápania politických procesov. Silnou vlastnosťou voličov na Slovensku, je zabúdať na udalosti často pár rokov staré, ktoré často negatívne vyformovali stav Slovenskej republiky. Ďalšou silnou vlastnosťou je, vytvárať si názory pár dní pred voľbami, alebo veriť príspevkom na sociálnych sieťach, ktoré často obsahujú viac gramatických chýb ako dôveryhodných dôkazov. Preto možno dedukovať, že úroveň angažovanosti na Slovensku je slabá hlavne z dôvodu, že tí ktorí sa angažujú, sú väčšina ktorá sa angažuje často len počas volieb, resp. tesne pred voľbami, je slabo informovaná a znalá politických procesov. A tí ktorí sú menšina (stále obrovská časť obyvateľstva), sú často znechutení sa angažovať a participovať pri tvorbe politiky, pretože majú pocit, že ich hlas ostane nevypočutý. Preto politika, ktorá čerpá z participácie ľudí, ktorí sú informovaní z dôveryhodných a nezávislých médií, sú schopní kritického myslenia, chápu demokratické princípy a rozumejú faktorom ktoré môžu ohroziť správne fungovanie štátu, sa stáva viac zakorenenou v realite a je lepšie schopná reflektovať sociálne a ekonomické výzvy, teda napredovať. Kvalita rozhodnutí sa zlepšuje, ak je politický proces otvorený rôznym záujmovým skupinám, od profesionálov a akademikov po obyčajných občanov. Tento fenomén je známy aj ako „kolektívna inteligencia,“ kde skupina dokáže dosiahnuť lepšie výsledky než jednotlivci pracujúci izolovane.
Angažovanosť ľudu na tvorbe politiky je viac ako len morálna povinnosť – je to základný predpoklad pre zdravé a funkčné demokratické systémy. Zabezpečuje legitímnosť vlády, zlepšuje kvalitu rozhodnutí a posilňuje dôveru medzi občanmi a politickými inštitúciami. Ak chceme vytvoriť spoločnosť, kde majú ľudia reálny vplyv na smerovanie krajiny, musíme neustále pracovať na prehlbovaní občianskej angažovanosti a vytváraní nástrojov, ktoré umožňujú ľuďom efektívne participovať na tvorbe verejných politík a vzdelávať sa v jednotlivých politických procesoch.
Pridaj komentár