V eseji som sa inšpirovala dielom od G. Sartoriho a budem snažiť zamýšľať nad tým, ako empirické teórie prispievajú k nášmu chápaniu demokratického vládnutia a aké sú ich praktické dôsledky. Taktiež sa zameriam na vzťah medzi empirickými a normatívnymi teóriami demokracie.
Demokracia sa neustále mení a vyvíja a teoretici hľadajú spôsoby, ako ju pochopiť. Tu sa stretávame s dvoma hlavnými prístupmi a to empirickým a normatívnym. Pri skúmaní demokratických režimov sa empirické teórie demokracie opierajú o údaje a pozorovania. Tieto teórie skúmajú, ako demokratické inštitúcie a postupy fungujú v skutočnom svete a nie ako nejaké idealizované formy. Sústreďujú sa na hmatateľné údaje ako sú výsledky hlasovania, rozhodovacie postupy a verejná mienka, a na základe týchto informácií vytvárajú obraz o tom, ako demokracia v skutočnosti vyzerá v praxi.[1] Tieto teórie tiež pomáhajú rozpoznať tendencie správania, ktoré ohrozujú účinnosť a stabilitu demokratických režimov. Demokracie môžu existovať v rôznych podobách a empirický výskum ukazuje, že inštitucionálne, historické a kultúrne faktory zohrávajú kľúčovú úlohu v ich životaschopnosti.[2]
Môžeme tvrdiť, že empirické teórie nás nútia byť realistami. Demokracie v praxi sa často líšia od normatívnych teórií. Reálny svet je plný konfliktov a nerovností a súperenia o moc. Namiesto snívania o utopickej forme demokracie nás táto teória učí opaku. Hoci pre mnohých môže práve tento prístup pôsobiť technokraticky, sú dôležitou súčasťou skúmania. Normatívne hodnoty a normatívna teória je aj napriek skôr idealistickej forme veľmi dôležitá hlavne z hľadiska nejakých etických prvkov, ktoré súvisia s právami ľudí.
Normatívne teórie sa zaoberajú otázkami spravodlivosti, rovnosti a participácie občanov v demokratických procesoch. Tieto teórie kladú dôraz na to, aké hodnoty by mali byť základom demokratického vládnutia.[3]
Dajú sa tieto dva prístupy ostro oddeliť? To je častá otázka pri skúmaní vzťahu medzi nimi. Tradične sa rozlišuje medzi teoretickým a praktickým uvažovaním, sú však teoretici (pragmatisti), podľa ktorých je takéto striktné oddelenie umelé. Podľa tejto pragmatickej perspektívy je teoretické uvažovanie v skutočnosti formou praktického uvažovania. Normatívna teória tak nemôže byť oddelená od empirického skúmania- ak chceme vedieť ako by demokracia mala fungovať, musíme pochopiť reálne okolnosti, v ktorých demokracia funguje. Obe teórie tak pomáhajú k hlbšiemu pochopeniu demokratických systémov. Na základe tohto tvrdenia sa empirická teória a normatívna teória môžu chápať ako spolupracujúce nástroje na skúmanie a formovanie demokracie.[4]
Empirické teórie sú nevyhnuté pre pochopenie, ako demokracia funguje v praxi. Môžu viesť k reálnym zmenám k efektívnejšiemu fungovaniu demokracie. Normatívne teórie sú však rovnako dôležité hlavne z hľadiska zabezpečenia spravodlivosti či rovnosti. Je potrebné skúmať dynamiku oboch teórií, pretože pomocou ich vzájomného pôsobenia môžeme dosiahnuť fungujúcu demokraciu.
V diskusiách o demokracii sa často stretávame s rôznymi prístupmi k jej definovaniu a chápaniu. Sartori rozlišuje medzi dvoma typmi demokracie: racionálnou a empirickou. Racionálne demokracie, ktoré sa snažia priblížiť ideálu, vychádzajú z analýzy a sú flexibilné, prispôsobujú sa realite a vyhýbajú sa rigidným dogmám. Na druhej strane, empirické demokracie, ktoré si uvedomujú svoje nedostatky, sú založené na realistickom prístupe. Sartori považoval empirické demokracie za realistické a uprednostňoval ich, pretože kladú dôraz na otázku, ako demokracia funguje skôr než na to, čím je. Tieto empirické demokracie sa prirodzene orientujú na realitu, zatiaľ čo racionálne demokracie majú tendenciu k antirealizmu. Podľa Sartoriho je dôležité, aby demokracie fungovali efektívne a nie len aby sledovali ideály. Tieto myšlienky ukazujú, že empirické prístupy k demokracii, ktoré sú založené na realistickej analýze, sú neoddeliteľné od hodnôt, ktoré ju definujú. Tak sa empíria a normatíva spájajú do jedného celku, kde každá z týchto dimenzií obohacuje našu predstavu o tom, ako by demokracia mala fungovať v praxi. Sartori teda kombinuje normatívne teórie (ktoré sa zaoberajú ideálmi demokracie) s empirickými teóriami (ktoré opisujú, ako demokracia funguje v realite). Normatívna teória je základná, pretože definuje ideál demokracie, zatiaľ čo empirická teória skúma, ako tento ideál funguje v praxi. Tento prístup ukazuje, že na pochopenie demokracie nestačí len poznať fakty o tom, ako funguje, ale je potrebné chápať aj hodnoty a ideály, na ktorých je založená.[5]
„Jednoducho povedané, keďže táto demokracia je na svojom mieste, môžeme mať „empirickú teóriu“ demokracie, ale predtým, a povedal by som ako predbežnú podmienku, musíme mať teóriu tourt court. „Demokraciu“ ako artefakt si musíme skoncipovať a vytvoriť skôr, než sa stane predmetom pozorovania. Demokracie existujú, lebo sme ich vytvorili, pretože sú v našich mysliach, pričom jestvujú natoľko, nakoľko chápeme ako ich udržať v poriadku a pri živote.“[6] Demokracie existujú, pretože ich ľudia tvoria a udržiavajú. Demokracia je niečím, čo je v našich mysliach a myšlienkach dávno ukotvené. Prv musíme pochopiť demokraciu ako takú, čím je a ako ju definujeme a až potom ju môžeme empiricky skúmať- až tak pochopíme čo vlastne od demokracie chceme a očakávame. Bez demokracie by sme nemali čo skúmať. Demokracia je výsledkom ľudského úsilia. Ak chceme, aby demokracia fungovala, musíme sa aktívne zapájať k čomu môžeme zaradiť napríklad účasť vo voľbách či občiansku participáciu vo všeobecnosti. Musíme chrániť demokraciu a obhajovať ju, ak ju chceme udržať.
Na záver by som teda dodala, že empirické a normatívne sa oddeliť nedá a musíme skúmať a chápať obe teórie súčasne, aby sme vedeli demokraciu rozvíjať.
Zdroje:
[1] BANKOWICZ M. a M. KUBÁT. Giovanni Sartori o demokracii. 2021. [online], [cit. 2024-10-15]. Dostupné na internete: <https://casopiskontexty.cz/giovanni-sartori-o-demokracii/>
[2] DUFREK, P. Kapitola 4. Teorie demokracie a politická filozofie: úskalí demokratizace demokracií. [online], [cit. 2024-10-15]. Dostupné na internete: <https://is.muni.cz/www/pdufek/Papers/Teorie_demokracie_a_politicka_filosofie.pdf>
[3] HICKSON, L a KHEMA I. Normative theory. 2014. [online], [cit. 2024-10-15]. Dostupné na internete: <https://www.sciencedirect.com/topics/psychology/normative-theory/>
[4] BOWMAN, Q. Re-Engaging Normative and Empirical Democratic Theory: Or, Why Normative Democratic Theory Is Empirical All the Way Down.. 2022. [online], [cit. 2024-10-16]. Dostupné na internete: <https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/08913811.2022.2054612>
[5] BANKOWICZ M. a M. KUBÁT. Giovanni Sartori o demokracii. 2021. [online], [cit. 2024-10-15]. Dostupné na internete: <https://casopiskontexty.cz/giovanni-sartori-o-demokracii/>
[6] SARTORI, G. Teória demokracie. Bratislava: Archa, 1993. s. 21
Pridaj komentár