Úvod
Joseph A. Schumpeter, ktorý sa narodil v roku 1883 a zomrel v roku 1950, bol jedným z moderných demokratických teoretikov, napísal dielo Kapitalizmus, Socializmus a Demokracia, ktoré sa stalo najznámejším z jeho tvorby.[1]
Koncept demokracie
Schumpetra považujeme za zakladateľa prúdu demokratického revizionizmu či elitárstvom, snažil sa prepojiť elitárstvo s demokraciou.[2] Je spojenie elít a demokracie možné v súčasnom kontexte? Nevylučuje sa elitárstvo s demokraciou? Princípom skutočnej demokracie, ktorá zastáva práva všetkých občanov a nielen ich v republike by mal byť princíp rovnosti. Princíp rovnosti sa s elitárstvom vzájomne vylučujú, aj keď by demokracia prežila elitárstvo, ťažko môžeme hovoriť o vláde ľudu = vo význame vláda všetkých ale naopak hovoríme o vláde elít.
Schumpeter bol pri výskume ovplyvnený niekoľkými svojimi funkciami či profesiami, ktoré zastával ako napríklad minister financií, mal priamy kontakt s elitami, a tu sa v ňom mohla vzbudiť túžba po skúmaní elít a vzájomnej kooperácii elít a demokracie rovnako tak skúmal kapitalizmus a socializmus, ktorý ho oslovil ešte vo väčšej miere. Vo svojom diele, ktoré napísal spomína veľké firmy byrokratov, ktoré nahradili malé podniky.[3] Tu si môžeme všimnúť existenciu elít v oboch prípadoch, čo potvrdzuje nahradenie vedúceho postavenia v obchodnom priemysle, kde boli podniky nahradené inou elitou, v skutočnej demokracii s dodržaním demokratických princípov by došlo k odstráneniu byrokratických podnikov a nie k nahradeniu „opačnou stranou“ – malými podnikmi.
Ďalšou rovinou výskumu Schumpetra bolo uspokojovanie potrieb v kapitalizme, čo veľmi úzko súvisí s elitárstvom.[4] Každý jednotlivec má iné potreby avšak v prípade nerovnosti vo vlastnení jednotlivých podnikov či iných štruktúr sa objavuje riziko nedostatočnosti uspokojenia vlastných potrieb čo vytvára badateľné rozdiely v spoločnosti a opäť sa vytvára priestor pre existenciu elít, to sú občania, ktorí budú mať vždy potrebu rozširovať svoje výrobné faktory či majetok a tým sa vzďaľujú uspokojeniu potrieb v pomere k občanom, ktorí nemajú tieto ambície.
Okrem kapitalizmu rozoberal do hĺbky aj funkčnosť socializmus, ktorý chápal ako systém, v ktorom prostriedky a samotná produkcia štátu je pod dohľadom centrálnej moci. Socializmus vo svojom ponímaní neoznačuje za úplne beztriedny systém s rovnakými podmienkami pre všetkých.[5] Môžeme uvažovať o tom či by sa takýto socializmus raz mohol stať beztriednym a teda „bez-elitovým“. Existencia socializmu je podmienená existenciou štátnej zložky, centrálnej moci, ktorá zabezpečuje rovnosť podmienok pre všetkých bez rozdielov. Ale už existencia samotnej centrálnej moci, či akejkoľvek inej kontrolnej zložky už je chápaná istým spôsobom ako elita, ktorá má moc alebo má kontrolnú funkciu a podobne, zatiaľ čo rovnakú funkciu nemá ľud. Zostáva otázkou či existuje funkčný systém v ktorom by sme sa vyhli existencii elít.
Podobne ako socializmus tak aj demokraciu Schumpeter kritizoval. Nesúhlasí s filozofiou J.J. Rousseaua a iných, ktorí vytvorili ideu spoločného blaha, ktorého sa musíme dožadovať, aby sme ho vytvorili pre všetkých. Spochybnil väčšinu štandardných teórií demokracie a medzi nimi aj vnímanie vôle ľudu či racionality ľudu. Primárnym dôvodom prečo zavrhol spomínané klasické teórie bola existencia verejného spoločného blaha. Podľa Schumpetra nič také neexistuje, každý občan a vo všeobecnosti každý človek je jedinečný, má iné potreby a predstavy, nemôžeme hovoriť o spoločnom blahu.[6] Ak by sme hlbšie rozobrali spoločného blaho, ktoré by malo pre nás predstavovať akúsi ideu, ktorej sa chceme priblížiť, už to je jedna idea, táto idea nemôže vzniknúť o všetkých občanov rovnaká, jedna idea sa vytvorí na základ predstáv či požiadaviek viacerých občanov alebo je vytvorená akýmsi kompromisom, ktorý sa snaží ktosi presadiť, navrhovateľov kompromisu resp. spoločnej idey môžeme považovať za elitu, ktorá sa bude snažiť ostatným predstaviť ideu a vyvíjať snahy na jej dosiahnutie. Schumpeter kritizoval aj vôľu ľudu ako jednu z klasických teórií demokracie a zavrhol existenciu spoločnej vôle ľudu, každý občan je jednotlivcom a neverí v niečo ako spoločnú iniciatívu a spoločné dosahovanie cieľov, ktoré podľa neho každý môže vnímať inak a každému na dosahovaní spoločných nadradených cieľov záleží iným spôsobom, preto nemôžeme hovoriť o spoločnej rovnakej vôli.
Schumpeter preto neuvažuje o demokracii či iných systémoch bez elity, otvorene píše o elitách, ktoré tu boli a rovnako aj budú, preto sa zameral na prácu s elitami v rámci demokracie. Podľa neho by sme mali pracovať s realistickými modelmi demokracie ako s ideálnymi predstavami o demokracii bez elít. Navrhuje teda vhodné riešenie pre zapojenie elít do demokracie a zároveň možnosť občanov rozhodnúť o elite ako takej. Tým spôsobom sú demokratické voľby, voľba elity, preto túto voľbu občanov vníma ako súťaženie elít v štáte medzi sebou navzájom. Občania by mali mať podľa neho právo rozhodnúť kto sa bude podieľať na vládnutí, ktorá elita vyhrá súťaž. Právo výberu ohraničil kritériami a jedným z nich je výber z minimálne dvoch kandidátov. Voľby považuje za jeden zo základných prvkov demokracie, je to podľa neho jediný spôsob ako sa elita víťazstvom vo voľbách stane vládnucou elitou, zatiaľ čo v ostatných systémoch sa elita dostáva k moci iným spôsobom. Najfunkčnejším spôsobom ako elita bude mať možnosť dosiahnutia cieľov v štáte je výber voličmi práve väčšinovým princípom. Elita tak dokáže jednotne vládnuť, vyhne sa tak vnútornej polarizácii, problémom či nejednotnosti. Podľa Schumpetra je správna vláda väčšiny a nie menšinových názorov.[7] Práve menšinové názory by mohli elitu obmedzovať pri dosahovaní spoločného blaha pre všetkých občanov.
Záver
Podľa Schumpetra neexistuje systém bez elít, elity považuje za niečo primárne čo bolo základom spoločnosti a aj naďalej bude, jeho uchopenie elít v demokracii spočíva v ich súťaži o mandáty či moc a priazeň voličov, ktorí majú možnosť slobodne si vybrať elitu. K tomuto záveru prišiel spochybnením klasických teórií demokracie, ktoré vylúčil a neverí v existenciu demokracie bez elít a taktiež socializmus bez existencie elít a pri kapitalizme to vníma podobne. Elity považuje za niečo vždy prítomné a my občania máme právo si vybrať elitu, ktorá nás bude zastupovať a najmä presadzovať naše názory tak ako je demokracia samotná definovaná ako vláda ľudu.
Zdroje:
[1] HLOUŠEK, V., KOPEČEK, L. eds. Demokracie: teorie, modely, osobnosti, podmínky, nepřátelé a perspektivy demokracie. Brno: Masarykova univerzita, Mezinárodní politologický ústav, 2003 str.178
[2] HLOUŠEK, KOPEČEK. eds., Demokracie str.179
[3] HLOUŠEK, KOPEČEK. eds., Demokracie str.180
[4] HLOUŠEK, KOPEČEK. eds., Demokracie str. 181.
[5] HLOUŠEK, KOPEČEK. eds., Demokracie str. 182
[6] HLOUŠEK, KOPEČEK. eds., Demokracie str. 183-184
[7] HLOUŠEK, KOPEČEK. eds., Demokracie str. 185-186
Pridaj komentár