Demokracie, je výsledok predpokladu, že ľudstvo v záujme vzájomnej snahy o naplnenie spoločného zámeru dôjde k spoločnému záveru. Na rozhodnutí sa bude podieľať, tvoriť ho, diskutovať a následne po prijatí dodržovať. Ideálne, realita je nerušeným odrazom teoretickej hladiny. Ale nie je. Spoločne s čitateľom sa pozrieme na analýzu diela od Roberta A. Dahla, Demokracia a jej kritici.
Dahl vo svojej knihe predstavuje komplexnú argumentačnú líniu, ktorá začína argumentáciou pri nedemokratických prístupoch cez morálne predpoklady demokracie k definíciám a vymedzeniam demokracie samotnej, ako aj jej najväčších problémov. Dahl poukazuje na to, že demokracia ako proces pozostáva z kolektívneho rozhodnutia spoločnosti, ktorý vieme považovať za ideálny resp. najlepší model politického rozhodovania. Avšak, Dahl poukazuje na to, že aj tento ideálny proces sa od reality značne líši a nazýva to polyarchia.
Kritériami podľa Dahla pre úspešný proces rozhodovanie je účinná participácia, volebná rovnosť, porozumenie poučeniu (každý člen je poučený o alternatívach ďalšieho postupu), kontrola nad nastolenými témami (agendami) k prejedaniu a zapojenie všetkých dospelých . Po splnení týchto kritérií podľa Dahla si všetci členovia, ktorí sa podieľajú na rozhodnutí môžu byť súčasťou smerovania spoločnosti. Dahlová argumentácia úspešnosti demokratického rozhodovacieho procesu je založená morálnom úsudku, že každý spôsobilí človek sa podieľa na vládnutí, určovaní smerovania spoločenstva. Mohli by sme argumentovať, že niečo ako morálne úsudky nemajú vo vedeckých teóriách miesto, aj keď Dahl hovorí, že veci, odborníci by mali byť vhodnejší k rozhodovaniu než bežný priemerný človek, aj politické rozhodovanie nemá len racionálnu stránku. Akademicky vzdelaný človek sa stretol s diskusiou, kde museli polemizovať, prijímať cudzie názory, čo ho predurčuje byť morálne spôsobilejším k rozhodovaniu. Priznanie väčšej spôsobilosti odborníkom nemusí znamenať automaticky predpoklad v nerovnosti občanov v rozhodovacom procese. Dichotómiu nedostatku spôsobilosti a práva na rovnú účasť na volebnom procese sa Dahl snaží prepojiť akýmsi vzdelanejším, menej početným „mini ľudom“, ktorý bude na miesto „veľkého ľudu“ kontrolovať politikov a úradníkov. Treba sa však pýtať, čo iné je tento „mini ľud“ ako skupina poručníkov?[1]
Dahl vychádza z určitej skupiny pozitívnych hodnôt, ktoré by mali legitimovať demokratické zriadenie. Na prvé miesto je stavia slobodu a morálnu autonómiu jednotlivca, na
druhé miesto stavia možnosti jeho rozvoja a na tretie miesto možnosť chrániť a presadzovať v kolektíve svoje záujmy, za predpokladu, že sú jeho záujmy presadzované rovnakou mierou. Jednotlivca nemusia reálne zaujímať záujmy ostatných, kým nie sú presadzované záujmy jemu vlastné. Politickú rovnosť vieme zaistiť jedine ak predpokladáme že spomínané hodnoty sú naozaj žiadúce naprieč spoločnosťou. Dahl poukazuje na nemožnú existenciu rovnosti v získavaní poznatkov a spracovávaní informácii, čo vyplýva prirodzených dispozičných odlišností jednotlivca. Avšak, rovnosť ekonomických zdrojov je nežiadaná a nespravodlivá, keďže rozdielne úsilie nevyhnutie vedie k rozdielnym výsledkom a miere úspechu. Jedným zo základných pilierov demokracie je individuálny rozvoj. Ak by sme túto zásadu ignorovali tohto pilieru by sme a vzdali. Dahl tvrdí, že rovnosť výsledkov bez ohľadu na zásluhy totiž prirodzene domotivuje.[2]
Ekonomická rovnosť môže viesť k zjednoteniu záujmov a potrieb, čo obmedzuje rozmanitosť, čo je nevyhnutným predpokladom vývoja. Dahlova predstava ideálnej demokratickej spoločnosti by predstavuje unifikovanej mase priemernosti, absencie inovácií a relatívne rovnakého stupňa nevedomosti. Ekonomická rovnosť si navyše vyžaduje regulatívne zásahy štátu do vlastníctva a príjmov, čím dochádza k narušeniu prirodzenej distribúcie ekonomických statkov. Takéto zásahy môžeme nazvať ako obmedzenie ekonomickej slobody a práva na vlastníctvo, ktoré patria medzi základné súčasti slobody ako takej.
Dahl vo svojej snahe dosiahnuť slobodu a rozvoj navrhuje odňatie významnej časti individuálnej slobody a možností rozvoja, aby zabezpečil rovnosť, ktorú považuje za podmienku týchto cieľov. Sloboda v demokracii znamená kolektívne sebaurčenie. Takéto chápanie slobody však zjavne odporuje princípu individuálnej autonómie, ktorá je obmedzená kolektívnym rozhodovaním na základe princípu väčšiny. Dahl prehliada, že posilnenie troch ideálov demokracie je možné aj bez narušenia autonómnej súkromnej sféry a bez vytvárania rovnosti politických zdrojov. Moderné polyarchie už dnes poskytujú všetkým rovnakú mieru slobody prostredníctvom ústavnej, zákonnej a súdnej ochrany ľudských práv. Pokiaľ ide o údajné dilema medzi rovnosťou záujmov a princípom majority, aj keď väčšinový princíp často nezaručuje dosiahnutie spoločného blaha, je nevyhnutné usilovať o jeho zdokonalenie. Zavedením preferenčného hodnotenia alternatív pri hlasovaní, kde by občania určovali svoje pozitívne, neutrálne a negatívne preferencie, by sa výsledky mohli priblížiť k optimálnemu výsledku spoločenskému optimu. Takýto systém by uprednostnil maximálny celkový
spoločenský úžitok a zároveň by vychádzal z predpokladu, že spoločenský úžitok je súhrnom individuálnych úžitkov jednotlivcov.[3]
Demokracia ako ideály proces kolektívneho rozhodovania má svoje limity a výzvy v reálnom prevedení. Dahlovo poňatie polyarchie ukazuje, že dokonalá rovnosť ako úplná dokonalá participácia neexistujú. Demokratické systémy poskytujú rovnaké šance na slobodu, osobný rozvoj a ochranu záujmov bez potreby zásadných zásahov do autonómie jednotlivca a jeho práv. Snaha o ekonomickú rovnosť predstavuje riziko, kedy spoločnosť zjednocuje a stráca rozmanitosť, ktorá je kľúčová pre vývoj a inovácie. Hlavnou výzvou ostáva zdokonalenie väčšinového princípu, ktorý by smeroval k maximalizácii spoločenského úžitku bez ohrozenia demokratických hodnôt. Demokracia nesmie stratiť svoj cieľ – vyvažovať a garantovať individuálnu slobodu, spoločenský pokrok a možnosť sa kolektívne podieľať na rozhodovaní.
Zdroje:
[1] DAHL, R. A.: demokracia a jej kritici. Praha: Victoria Publishing, 1995. str. 51
[2] DAHL, R. A.: demokracia a jej kritici. Praha: Victoria Publishing, 1995. str. 56
[3] DAHL, R. A.: demokracia a jej kritici. Praha: Victoria Publishing, 1995. str. 71
Pridaj komentár