Úvod
Migračná kríza, ktorá zasiahla Európsku úniu v rokoch 2015–2020, patrí medzi najväčšie výzvy modernej európskej histórie. Milióny ľudí, prevažne z krajín Afriky a Blízkeho východu, utekali pred vojnou, chudobou a násilím s nádejou na lepší život. Tento nápor však odhalil slabé miesta v systéme riadenia migrácie v EÚ a vyvolal výrazné politické, ekonomické a spoločenské napätie. Tento článok sa zameriava na analýzu týchto aspektov a hodnotí ich vplyv na smerovanie Európskej únie.
Hlavným cieľom tohto článku je preskúmať vplyv migračnej krízy na politické rozhodovanie, integráciu migrantov a fungovanie ekonomiky a spoločnosti v členských štátoch Európskej únie. Článok sa tiež snaží odpovedať na otázku, akým spôsobom táto kríza ovplyvnila dlhodobé smerovanie EÚ.
Výskumné otázky zahŕňajú aké ekonomické dopady mala migračná krízy na členské štáty EÚ, aký bol vplyv krízy na sociálne vzťahy a demografické zmeny v EÚ, a ako sa formovali politické rozhodnutia a legislatívne úpravy prijaté v reakcii na migračnú krízu.
Pri spracovaní tejto témy boli využité sekundárne zdroje, vrátane odborných článkov, správ európskych inštitúcií a štatistických údajov. Tieto zdroje poskytujú podklady na analýzu dopadov migračnej krízy v politickej, ekonomickej a sociálnej oblasti.
Článok je rozdelený do troch častí. V prvej časti uvádzame teoretický rámec, ktorý zahŕňa koncepty migrácie , jej teórie a taktiež príčiny a reakcie. Druhá časť sa zameriava na ekonomické a sociálne efekty, a to na vplyv na trh práce a verejné financie. Taktiež aj na demografické zmeny a interakcie medzi migrantmi a domácimi obyvateľmi. Tretia časť analyzuje politické zmeny, a tie zahŕňajú legislatívne úpravy a postoje politických strán. Záver obsahuje zhrnutie hlavných zistení a odpoveď na výskumnú otázku o formovaní situácie v Európskej únii počas migračnej krízy.
Teoretický rámec a migrácia
Teoretický rámec je kľúčový pre pochopenie základných pojmov a teórií migrácie, ktoré slúžia ako východiskový bod pre analýzu migračnej krízy a jej dopadov na Európsku úniu. V tejto časti sa zameriame na definície kľúčových pojmov a teórií migrácie, ako aj na príčiny a reakcie spojené s migračnou krízou, ktorá zasiahla Európu v roku 2015.
Definície a koncepty migrácie
Migrácia sa podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), definuje ako pohyb osôb v geografickom a sociálnom priestore, ktorý je spojený s prechodnou alebo trvalou zmenou miesta pobytu, pričom jednotlivci alebo skupiny opúšťajú svoje rodné miesto a hľadajú lepší život na inom mieste. IOM delí migráciu na tieto typy: zahraničná-pohyb osôb medzi rôznymi štátmi vnútorná-pohyb osôb v rámci jedného štátu dobrovoľná-pohyb osôb z vlastnej vôle nútená-pohyb osôb v dôsledku kríz, ktoré ich nútia opustiť krajinu legálna-teda prekročenie hranice krajiny s platnými cestovnými dokladmi nelegálna-neoprávnený vstup alebo pobyt na území krajiny bez potrebných dokladov, alebo po uplynutí ich platnosti dlhodobá-presun osôb do inej krajiny na obdobie minimálne jedného roka krátkodobá-presun na obdobie dlhšie ako tri mesiace, ale kratšie ako jeden rok ,s výnimkami dovoleniek, návštev priateľov a rodiny, liečenie či náboženské púte.[1]
Je potrebné definovať aj ďalšie dôležité pojmy. Emigrácia označuje proces opustenia krajiny a presťahovania sa do inej krajiny, zatiaľ čo imigrácia znamená príchod osoby do inej krajiny za účelom trvalého pobytu. Pojem integrácia znamená proces úspešného začlenenia sa do novej spoločnosti a kultúry, pričom úspešná integrácia zahŕňa prispôsobenie sa ekonomickým, politickým, sociálnym a kultúrnym normám krajiny, do ktorej osoba migruje.[2]
Slová „migrant“, “ imigrant“ a „utečenec“ sa často zamieňajú, no každé z týchto slov má špecifický význam. Podľa definície OSN je migrant osoba, ktorá z akéhokoľvek dôvodu opustila svoju krajinu a presťahovala sa do inej krajiny na obdobie najmenej troch mesiacov.
V slovenskej legislatíve sa však namiesto pojmu “ migrant“ používa termín „cudzinec“.Podľa Zákona o pobyte cudzincov, bez ohľadu na č.404/2011 Z. z. je cudzinec každá osoba, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Tento termín zahŕňa všetky osoby, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska, a to vrátané migrantov, imigrantov, utečencov a ďalších cudzincov, bez ohľadu na dôvod ich pobytu. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) je imigrant osoba, ktorá sa presťahovala do určitého štátu s úmyslom usadiť sa v ňom na dobu dlhšiu ako jeden rok, a emigrant je osoba, ktorá opúšťa svoju krajinu s úmyslom usadiť sa v inom štáte na dlhší čas, tiež na obdobie dlhšie ako jeden rok.
Pojem utečenec je podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky cudzinec, ktorý uteká z vlastnej krajiny, pretože je v nej prenasledovaný podľa dôvodov uvedených v Dohovore o právnom postavení utečencov z roku 1951 (ženevský dohovor) alebo má oprávnené obavy, že bude prenasledovaný, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do vlastnej krajiny.[3]
V slovenskom právnom poriadku bol pojem „utečenec“ nahradený termínom „azylant“. Podľa Zákona č.480/2002 Z. z. o azyle je azylantom cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky udelilo azyl z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve.[4]
Teórie migrácie
Európska únia ako cieľová destinácia poskytuje priestor na aplikáciu týchto teórií, čo je kľúčové na analýzu migračnej krízy. V tejto podkapitole objasníme jednotlivé teórie migrácie a to podľa autorky Ewy Moravskej a jej práce „Medzinárodná migrácia: Jej rôzne mechanizmy a teórie“.
Model ´´push and pull´´ vysvetľuje migráciu ako dôsledok nerovnováhy medzi regiónmi v ponuke a dopyte po pracovnej sile, čo vedie k mzdovým rozdielom. V menej rozvinutých oblastiach (push) je nedostatok pracovných príležitostí a nízke mzdy, čo núti ľudí migrovať. Naopak, v rozvinutých oblastiach (pull) je väčší dopyt po práci a vyššie mzdy, čo migrantov priťahuje a láka. Teória segmentovaného trhu práce sa líši tým, že nepredpokladá migráciu na základe ekonomických nerovnováh, ale zameriava sa na dopyt po pracovnej sile v rozvinutých ekonomikách. Rozlišuje medzi vysoko kvalifikovanými a nízkopríjmovými pracovnými miestami, ktoré sú obsadzované migrantmi z menej rozvinutých krajín.[5]
Model svetového systému vysvetľuje migráciu ako dôsledok globálnej kapitalistickej ekonomiky rozdelenej na rozvinuté jadro a menej rozvitú perifériu. Migrácie vznikajú z problémov v periférnych ekonomikách, najmä medzi bývalými kolóniami a ich metropolami. Okrem pracovných migrantov zahŕňa aj utečencov ktorých pohyby sú ovplyvnené politickými a vojenskými zásahmi.[6]
Model politickej ekonómie sa zameriava na politické faktory, ktoré ovplyvňujú migráciu, ako migračné politiky , predpisy o vstupe, pobyte a práci. Tento prístup tvrdí, že politické rozhodnutia majú zásadný vplyv na migračné toky, ako napríklad ukazuje program Bracero v USA, ktorý umožnil dovoz poľnohospodárskych pracovníkov z Mexika. Na mikroúrovni sa predpokladá, že jednotlivci v nízkopríjmových regiónoch sa rozhodujú o migrácii na základe očakávaných miezd a nákladov na presídlenie. Migrácia pokračuje, kým sa mzdy v odosielajúcich regiónoch nezvýšia a v prijímajúcich oblastiach neklesnú. Medzi tieto teórie patria: teória ľudského kapitálu, model novej ekonómie migrácie, teória sociálnych sieti a model kumulatívnej kauzácie migrácie.[7]
Teória ľudského kapitálu tvrdí, že migrácia závisí od individuálnych faktorov ako vek, pohlavie, vzdelanie a zručnosti. Migrácia je motivovaná nedostatkom príležitostí v krajine pôvodu a vedie k „brain drain“, (odliv mozgov) z krajín, ktoré nevedia splniť očakávania. Model novej ekonómie migrácie sa zameriava sa domácnosti ako rozhodovacie jednotky, ktoré migrujú na zníženie rizika príjmu a neistoty. Migrácia je ovplyvnená životnou etapou rodiny, potrebami detí, zdravím a sociálnym postavením v komunite. [8]
Teória sociálnych sietí sa sústredí na faktory, ktoré podporujú migráciu, ako osobné (príbuzenské, priateľské) a inštitucionálne siete (napr. etnické cirkvi). Tieto znižujú riziká migrácie zvyšujú jej výnosy , čo podporuje pokračovanie migrácie. Model kumulatívnej kauzácie migrácie tvrdí, že migrácia pokračuje, pretože každý pohyb zvyšuje pravdepodobnosť ďalšieho. Faktory ako distribúcia príjmov, pôdy poľnohospodárska výroba a kultúra migrácie vytvárajú kumulatívny efekt, ktorý podporuje ďalšiu migráciu, aj keď sa podmienky v krajine pôvodu zlepšia.[9]
Tieto rôzne teórie migrácie ponúkajú rozmanité perspektívy na príčiny migračných pohybov. Pochopenie týchto teórií je kľúčové pre analýzu vplyvu migračnej krízy na Európsku úniu, keďže vývoj krízy je s nimi prepojený.
Definícia, príčiny a reakcie
Rok 2015 bol rokom, keď Európa čelila bezprecedentnému prílivu utečencov, najmä zo Sýrie, ktorá utekala pred vojnou. Mnohí sa rozhodli ostať v blízkom regióne, ale neskôr sa presunuli do Európy, kde hľadali lepší život. Európska únia čelila tlaku pri spracovávaní žiadostí o azyl a zabezpečení ubytovania. V médiách sa objavovali šokujúce zábery z humanitárnej krízy, ktorá sa zhoršila najmä na jeseň. Európska komisia sa najprv zamerala na Stredozemné more, aby bojovala proti pašerákom a zachraňovala migrantov, no neskôr sa pozornosť presunula na trasu cez západný Balkán, ktorá nahradila trasu zo severnej Afriky do Talianska. V lete 2015 migranti preferovali východnú trasu, ktorá bola kratšia a bezpečnejšia. Západná balkánska trasa bola využívaná najmä migrantmi zo Sýrie a Afganistanu, ktorí tvorili viac ako 70 % všetkých migrantov. Európska únia reagovala na túto krízu rozdeleným spôsobom. Po lete 2015 sa vyostril konflikt medzi východnými a západnými členskými štátmi týkajúci sa rozdelenia utečencov. Na niektorých hraniciach sa postavili ploty a obnovili sa hraničné kontroly, pričom po útokoch v Paríži sa začala verejná diskusia o migrácii a terorizme.[10]
Podľa diskusie na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu požiadalo Francúzsko členské štáty EÚ o pomoc, asistenciu a zdieľanie spravodajských informácii v boji proti ISIS a to po teroristických útokoch v Paríži 13. novembra 2015. Taktiež vyzvalo na uplatnenie článku 42. (7) Zmluvy o EÚ, ktorý hovorí že „v prípade, že sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami“.
Na národnej úrovni niektoré členské štáty EÚ zmenili svoje legislatívy týkajúce sa azylu, čím sprísnili podmienky pre žiadateľov o azyl. Aké sú vlastne príčiny migrácie? Migrácia je ovplyvnená sociálno-politickými, demograficko-ekonomickými a environmentálnymi faktormi. Sociálno-politické faktory zahŕňajú prenasledovanie a vojny, čo vedie k úteku pred porušovaním ľudských práv. Demografické a ekonomické faktory zahŕňajú migráciu za lepšími pracovnými príležitosťami, mzdami a životným štandardom. Environmentálne faktory, ako prírodné katastrofy a klimatické zmeny, nútia ľudí opustiť svoje domov
Ekonomické a sociálne dopady migračnej krízy na Európsku úniu
Migračná kríza v Európskej únii mala rozsiahly vplyv na ekonomiku a spoločenské štruktúry členských štátov. Počas tejto krízy sa vo viacerých oblastiach, ako je pracovný trh, verejné financie a demografické zmeny, objavili významné výzvy. Cieľom tejto kapitoly je analyzovať, ako migrácia ovplyvnila tieto kľúčové oblasti v rámci Európskej únie.
Vplyv na pracovný trh
Migračná kríza a postupná integrácia migrantov so sebou priniesla mnohé zmeny čo sa týka ekonomiky v Európskej únii. V tejto podkapitole sa zameriame na pracovný trh a aké dopady na neho mala migrácia. Na to, aby sme pochopili zmenám a dopadom, je dôležité definovať, čo to je vlastne trh práce.
Portál Eurostat uvádza, že trh práce je dynamický systém, ktorý ovplyvňuje zamestnanosť, nezamestnanosť a rôzne formy pracovných zmlúv. Portál Eurostat taktiež uvádza, že hlavným európskym zdrojom informácii o trhu práce je Výberové zisťovanie pracovných síl Európskej únie.[11]
Pri skúmaní obyvateľstva vo veku 15 rokov a viac sa ľudia žijúci v súkromných domácnostiach delia podľa výsledkov tohto prieskumu do troch hlavných kategórii a to na pracujúcich, nezamestnaných a osoby mimo trhu práce alebo nazývané iným termínom a to ekonomicky neaktívne. Pracujúci a nezamestnaní spolu tvoria tzv. pracovnú silu. Naopak osoby ,ktoré nie sú zamestnané a zároveň si aktívne nehľadajú prácu, patria do skupiny obyvateľstva mimo trhu práce. Do tejto kategórie spadajú napríklad nepracujúci študenti či dôchodcovia. [12]
Tým že do krajín Európskej únie prišli milióny utečencov a migrantov, pracovný trh bol vo veľkej miere ovplyvnený. Čo sa týka vplyvu migrácie na zamestnanosť a nezamestnanosť, migrácia zohráva na pracovnom trhu v Európe dôležitú úlohu, avšak jej dopady sa menili v závislosti od historických okolností.
Podľa Hojčkovej, v minulosti migrácia prispievala k obsadzovaniu pracovných miest, čím pomáhala stabilizovať trh práce. Tento pozitívny efekt sa prejavil najmä v sektoroch s nedostatkom pracovnej sily, napríklad v stavebníctve, poľnohospodárstve či zdravotníctve. Tieto odvetvia často čelili demografickým výzvam, ako je starnutie populácie alebo zmenšujúca pracovná sila a migranti poskytovali potrebné riešenia. Súčasná masová migrácia, ktorá zasiahla Európu od roku 2015, však priniesla nové výzvy. Hojčková v svojej práci poukazuje na to, že príchod veľkého počtu migrantov spôsobuje zvýšenú konkurenciu na pracovnom trhu, čo môže viesť k rastu nezamestnanosti, predovšetkým nízko kvalifikovanými pracovníkmi. Tento problém je obzvlášť výrazný v krajinách, ako je Švédsko, kde nezamestnanosť migrantov výrazne prevyšuje nezamestnanosť domáceho obyvateľstva. Dôvody sú rôznorodé a zahŕňajú jazykové bariéry, nízku kvalifikáciu migrantov, ako aj komplikácie pri uznávaní zahraničných pracovných skúseností či vzdelania. Ďalším významným aspektom, ktorý autorka rozoberá, je polarizácia trhu práce. Čo znamená, že migrácia môže viesť k rozdeleniu pracovného trhu, kde domáci obyvatelia a migranti čelia rozdielnym podmienkam zamestnanosti. Táto nerovnováha môže spôsobovať sociálne i ekonomické napätie.[13]
Dopady na verejné financie
Migračná kríza v roku 2015 spôsobila krátkodobý nárast výdavkov na verejné financie v členských štátoch Európskej únie, a to najmä v oblastiach ubytovania, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a bezpečnosti.
Ekonomické obavy európskych krajín vyplývajú z predstavy, že prijatie veľkého počtu utečencov môže oslabiť ich ekonomiky. Predpokladá sa, že to zvýši nezamestnanosť, preťaží verejné rozpočty a naruší kapacitu infraštruktúry. Aj keď sa diskusia o dlhovej kríze dostala do úzadia, táto kríza stále pretrváva, a utečenecká situácia môže podľa niektorých ešte viac prehĺbiť už existujúce problémy. Napríklad Grécko, ktoré je dôležitou vstupnou bránou do Európy, čelí náročnej úlohe riešiť utečeneckú krízu, pričom sa snaží splniť požiadavky svojho záchranného balíka. Tento dvojitý tlak spôsobuje pomalú realizáciu potrebných ekonomických reforiem. Medzinárodné organizácie a členské krajiny poskytli Grécku finančnú pomoc, ale riešenie jeho dlhových problémov je len odkladané, nie riešené. Pri prijímaní utečencov vlády čelia vysokým nákladom, ako sú ubytovanie, spracovanie žiadostí a integrácia utečencov do trhu práce. [14]
Náklady na integráciu jedného utečenca sa pohybujú od 8 000 do 12 000 eur ročne. Podľa Medzinárodného menového fondu[15] v roku 2015 sa celkové náklady na prílev utečencov do Európskej únie pohybovali medzi 0,1 percent až 0,2 % HDP Európskej únie. Vzhľadom na ďalší prílev utečencov a výdavky na integračné programy sa skutočné náklady môžu pohybovať až na úroveň 0,5 % HDP Európskej únie. Tento dodatočný ekonomický tlak sa zhoršuje aj v dôsledku Brexitu a globálnej finančnej krízy.[16]
Niektorí obyvatelia sa obávajú, že utečenci vytvoria konkurenčné prostredia na pracovnom trhu, znížia mzdy a odoberú pracovné príležitosti. Prieskumy ukazujú, že významné percento Európanov vníma utečencov ako ekonomickú záťaž. Tieto obavy môžu zhoršiť predsudky a brániť ich integrácii. Navyše, reakcia Európskej únie bola nekoordinovaná, čo vedie v nerovnomernému rozdeleniu nákladov medzi členské krajiny.
Demografické zmeny a vzťahy s domácou populáciou
Migračná kríza v Európskej únii priniesla významné sociálne i ekonomické výzvy. Ovplyvnila hospodárske procesy, demografickú štruktúru a spoločenské vzťahy. Mnohé štáty čelili poklesu pôrodnosti, starnutiu a nedostatku pracovnej sily. Migrácia môže tieto problémy zmierniť, ale prináša aj výzvy v oblasti integrácie a spravodlivého rozdelenia verejných zdrojov.
Filozof Auguste Comte povedal, že „Demografia je osud“, naznačujúc vplyv populácie na budúcnosť spoločnosti.
Európa, považovaná za lídra v demografických zmenách, prechádza do obdobia s nízkou pôrodnosťou pod úroveň obnovy populácie (2,1 narodení na ženu) . Nízka pôrodnosť, odklad rodičovstva a individuálne životné rozhodnutia sú hlavnými faktormi. Tento odklad vedie k dočasnému poklesu pôrodnosti a starnutiu populácie. V dôsledku toho hrozí prirodzený pokles, ktorý migrácia môže dočasne kompenzovať. Nízka pôrodnosť je stabilná, ale dlhšia dĺžka života môže udržiavať populáciu. De populácia nie je rovnomerne rozšírená, ale počet krajín s prirodzeným poklesom sa zvyšuje. Demografické projekcie pre Európu naznačujú pokles populácie do konca storočia. Krajiny sa snažia podporovať pôrodnosť rôznymi politikami, avšak úspech je rôzny. Nemecko, kde migrácia hrá kľúčovú úlohu pri kompenzácii poklesu, zažilo rast populácie vďaka migrácii, najmä po roku 1970 a po sýrskej migrácii od roku 2011. Migrácia pomáha zmierniť negatívne demografické trendy, no Európa bude musieť hľadať dlhodobé riešenia pre udržateľný demografický rozvoj.[17]
Teraz sa pozrieme na vzťahy medzi migrantmi a domácou populáciou. Tieto vzťahy v EÚ nie sú vždy bez problémov. V niektorých regiónoch sa vyskytujú sociálne napätia spôsobené ekonomickými, kultúrnymi a náboženskými rozdielmi, čo vedie k diskriminácii, xenofóbii a zložitejšej integrácii migrantov.
Od polovice 20. storočia došlo k nárastu imigrantov, ktorí prišli ako bývalí kolonialisti, pracovníci, žiadatelia o azyl a utečenci. Tieto zmeny transformovali sociálnu štruktúru a etnické zloženie európskych krajín. S narastajúcim počtom imigrantov sa začali diskutovať ich práva a miesto v spoločnosti. Pôvodne migranti prišli kvôli ekonomickým potrebám, najmä v 50. a 60. rokoch, ako lacná pracovná sila. Mnohé rodiny si Európu urobili trvalým domovom, no integrácia nebola vždy úspešná. Mnohé komunity zostávajú segregované, čo sťažuje integráciu. Imigranti, najmä z neeurópskych krajín, čelí nevýhodám, ako vyššia nezamestnanosť, nižšie mzdy a obmedzený prístup k vlastneniu nehnuteľností. To prispieva k pocitu diskriminácie a vnímaniu imigrantov ako „outsiderov“. Politiky prijímania a integrácie imigrantov sa líšia medzi štátmi EÚ.[18]
Mnohé krajiny prehodnocujú imigračné politiky, najmä po náraste utečencov, pričom niektoré sú otvorenejšie než iné. Verejné postoje k imigrantom sú rôznorodé a závisia od veľkosti imigrantských komunít a ekonomickej situácie. Krajiny s menšími komunitami majú nižší odpor voči imigrantom, kým rastúca imigrantská populácia môže vyvolať pocit konkurencie o zdroje a hodnoty spoločnosti. Negatívne postoje voči imigrantom sú rozšírené, najmä v krajinách, kde sú imigrantské komunity väčšie. Faktory ako sociálno-ekonomická situácia, nacionalizmus, rasové predsudky a konzervatívne ideológie zohrávajú kľúčovú úlohu v tvorbe odporu voči imigrantom. Tieto faktory sa môžu zhoršiť v obdobiach ekonomickej neistoty alebo keď imigranti ohrozujú národnú identitu.[19]
Politické dopady migračnej krízy na Európsku úniu
V tejto kapitole sa bližšie pozrieme na politické dopady. Definujeme legislatívne reformy, porovnávame postoje rôznych európskych krajín, ktoré sa rozdelili na základe ideologických rozdielov, a to sa odrazilo v ich prístupoch k migrácii. Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Grécko, Belgicko a Spojené kráľovstvo mali rôzne postoje, pričom proti-migračné hnutia získavali na sile v mnohých krajinách, najmä v súvislosti s bezpečnostnými obavami a ekonomickými dopadmi.
Legislatívne zmeny
Migračná kríza, ktorá zasiahla Európsku úniu v roku 2015, viedla aj k rozsiahlym legislatívnym zmenám na úrovni EU aj členských štátov. Politické a právne reakcie boli zamerané na prispôsobenie existujúcich pravidiel, ako aj zavedenie nových mechanizmov na riadenie migrácie, ochranu hraníc a spracovanie žiadostí o azyl. Tieto legislatívne zmeny mali zásadný dopad na fungovanie azylového systému a migrácie v rámci Únie.
Portál Európskej komisie hovorí o zmenách na, ktoré odkazuje v legislatívnom rámci Paktu o migrácii a azyle EÚ. Tieto zmeny sa týkajú rôznych nariadení a reformy migračnej a azylovej politiky, ktorá začala v roku 2020. Tieto reformy prešli viacerými fázami, pričom k zásadným zmenám došlo najmä v roku 2023 a pokračujú aj v roku 2024.
Nariadenie o riadení azylu a migrácie nahrádza „Dublin III“[20], zlepšuje systém určenia zodpovedného členského štátu a minimalizuje sekundárne pohyby. Zavádza povinný, flexibilný systém solidarity pre štáty čeliacich migračnému tlaku. Nariadenie o konaní o azyle zavádza jednotný, spravodlivý proces rozhodovania o azyle a obmedzuje zneužívanie a sekundárne pohyby. Spolu s nariadením o návrate stanovuje povinné konanie na vonkajších hraniciach. Nariadenie o riešení krízových situácií stanovuje opatrenia pre krízové situácie, vrátane výnimiek a solidárnych opatrení pre členské štáty. Nariadenie Eurodac premieňa databázu na plnohodnotný nástroj na podporu azylového systému, riadenie neregulárnej migrácie a implementáciu presídľovacích a ochranných opatrení. [21]
Nariadenie o preverovaní zavádza jednotné pravidlá na kontrolu a registráciu neregulárnych migrantov a žiadateľov o azyl, vrátane prepojenia s následnými konaniami. Kvalifikačné nariadenie začleňuje ženevský dohovor do práva EÚ a zabezpečuje spoločné kritériá pri kvalifikovaní osôb na medzinárodnú ochranu a vyjasňuje ich právne práva a povinnosti. Revidovaná smernica o podmienkach prijímania stanovuje minimálne normy pomoci pre žiadateľov o azyl, zabezpečujúc primeranú životnú úroveň. Nariadenie o rámci Únie pre presídľovanie zlepšuje bezpečné cesty do EÚ pre osoby, ktoré potrebujú ochranu, a posilňuje spoluprácu s nečlenskými krajinami, kde žije veľký počet utečencov.[22]
Tieto legislatívne zmeny vytvorili rámec pre efektívnejšie riadenie migrácie v rámci EÚ, pričom zabezpečili lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi a posilnili ochranu hraníc a práv utečencov.
Reakcie politických strán
Členské krajiny Európskej únie a ich politické strany mali rôzne názory na migračnú krízu, pričom rozhodovanie o ich postupe bolo ovplyvnené ideológiami a hodnotami týchto krajín. V tejto podkapitole sa bližšie pozrieme na rôzne postoje krajín EÚ k migračnej kríze.
V Rakúsku sa v prezidentských voľbách v máji 2016 dostala extrémne pravicová Slobodná strana (FPÖ) do popredia vďaka svojmu kandidátovi Norbertovi Hoferovi, ktorý získal 49,7 % hlasov. Hoferova popularita rástla v dôsledku jeho podpory proti-imigračnej politiky. Počas kampane nosil pištoľ Glock 9 mm, čo bolo symbolom jeho tvrdení, že osobné zbrane sú nevyhnutné na ochranu rakúskych občanov pred migrantmi. Jeho proti-migračná rétorika získala silnú podporu najmä medzi manuálnymi pracovníkmi, z ktorých ho podporilo 90 %.[23]
V Belgicku, po teroristických útokoch na letisku a v bruselskej stanici metra v marci 2016, sa občania začali viac obávať bezpečnostných rizík spojených s rastúcim počtom migrantov. Strach z možného prítoku radikalizovaných regrútov Islamského štátu medzi migrantov zvýšil obavy o bezpečnosť krajiny. Tieto udalosti posilnili proti-migračné a xenofóbne názory v Belgicku, čo viedlo k protestom proti tomu, že vláda, aj keď sa súcitne vyjadrovala o utečeneckej kríze, nemôže ohroziť bezpečnosť belgických občanov. Vo Francúzsku sa krajne pravicová strana Národný front (FN), pod vedením Marine Le Pen, stala dominantnou politickou silou, keď v decembrových regionálnych voľbách 2015 získala najviac hlasov. Le Penová, kritička migračných kvót EÚ, volala po vrátení migrantov do ich pôvodných krajín, nezávisle od dôvodu ich migrácie. Po útokoch v Paríži a Nice sa jej proti-migračná rétorika stala populárnou, najmä medzi voličmi vystrašenými zo zvyšujúcej sa nezamestnanosti a terorizmu.[24]
V Nemecku, kancelárka Angela Merkelová zohrala kľúčovú úlohu pri prijímaní veľkého počtu utečencov v roku 2015. Avšak jej politika nebola univerzálne podporovaná, čo sa ukázalo v liste zo 19. januára 2016, ktorý podpísalo 44 členov koaličnej vlády, v ktorom sa tvrdilo, že Nemecko čelí príliš veľkému prílevu utečencov, a preto by mal byť tento proces obmedzený. Populistické strany ako Alternatíva pre Nemecko (AfD) získali podporu najmä vďaka obavám Nemcov o ochranu svojich úspor a ich pocitu, že príspevky na pomoc migrantom ohrozujú ich finančnú stabilitu. AfD, pôvodne proti-európska strana, sa transformovala na stranu proti migrácii a získala silnú podporu vo viacerých nemeckých regiónoch. Grécko, ako hlavná brána pre migrantov zo Stredného východu, čelilo kritike zo strany Európskej únie. K tomu sa pridali vnútorné politické problémy a oneskorenia v implementácii úsporných opatrení. V tejto zložitej situácii sa grécku vládu pod vedením premiéra Tsiprasa tlačilo k využitiu migračnej krízy na vyjednanie odpustenia časti štátneho dlhu. Krízy dlhovej a migračnej situácie viedli k nárastu euroskepticizmu a posilnili podporu neofašistických strán, ako je Zlatá zora.[25]
V Spojenom kráľovstve zohrala xenofóbia z krajnej pravice dôležitú úlohu pri rozhodovaní o vystúpení z EÚ v referende o Brexite v júni 2016. Kampaň za vystúpenie sa zameriavala na migračnú krízu a na potrebu, aby Spojené kráľovstvo opäť získalo kontrolu nad svojou ekonomikou. Krajne pravicová strana UKIP, vedená Nigelom Farageom, využila strach z rastúceho počtu migrantov zo strednej a východnej Európy a zo Stredného východu, čo sa stalo kľúčovým faktorom rozhodovania o Brexite. Obavy z neobmedzenej imigračnej politiky Británie prispeli k rozhodnutiu o vystúpení z EÚ, ktoré považovali mnohí za dôležitejšie než otázky suverenity či ekonomiky.[26]
Postoje členských štátov Európskej únie k migračnej kríze sa líšili a ich formovanie bolo silne ovplyvnené rôznymi faktormi. Kým niektoré krajiny prijímali otvorenejší prístup a podporovali solidaritu pri distribúcii migrantov, iné sa zameriavali na prísnejšie kontroly a obmedzenia. Bezpečnostné obavy, spojené s terorizmom alebo zneužívaním migračných trás, prispievali k vytváraniu napätých diskusií o politike voči migrantom.
Záver
Cieľom tohto článku bolo preskúmať dopady migračnej krízy v rokoch 2015–2020 na politické, ekonomické a sociálne faktory v rámci Európskej únie. Tento cieľ bol dosiahnutý pomocou analýzy sekundárnych zdrojov, ako sú odborné články a správ európskych inštitúcií. Tieto metódy umožnili podrobne preskúmať a pochopiť komplexné vzťahy medzi migračnou krízou a jej dopadmi na rôzne oblasti života v EÚ.
Článok bol rozdelený do troch častí. V prvej časti sme predstavili teoretický rámec, ktorý zahŕňal koncepty migrácie , jej teórie a taktiež príčiny a reakcie. Druhá časť sa zameriavala na ekonomické a sociálne efekty, a to na vplyv na trh práce , verejné financie, demografické zmeny a interakcie medzi migrantmi a domácimi obyvateľmi. Tretia časť analyzovala politické zmeny, zahŕňajúce legislatívne úpravy a postoje politických strán.
Metodológia sa sústredila na analýzu dostupných sekundárnych dát, čo umožnilo získať ucelený pohľad na vplyvy krízy a identifikovať kľúčové problémy v riadení migrácie, ktoré sa následne analyzovali v jednotlivých oblastiach. Tento výskumný prístup zabezpečil široký a hlboký pohľad na tému, podporujúci odpovede na výskumné otázky týkajúce sa ekonomických, sociálnych a politických dôsledkov migrácie.
Záver článku ukazuje, že migračná kríza odhalila slabiny v systéme riadenia migrácie v EÚ, ale zároveň ponúkla príležitosti na zlepšenie politických, ekonomických a sociálnych opatrení. Výsledky ukazujú potrebu udržateľnej integrácie migrantov, ktorá si vyžaduje efektívne a dlhodobé stratégie.
Zdroje:
[1] NEUVEDENÝ AUTOR. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Základné pojmy o migrácii [online]. 2024 [cit. 2024-12-22]. Dostupné z: https://iom.sk/sk/pre-media/zakladne-pojmy-o-migracii.html
[2] NEUVEDENÝ AUTOR. Cambridge dictionary [online]. 2024[cit. 2024-12-22]. Dostupné z: https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/
[3] NEUVEDENÝ AUTOR. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Pojem utečenec [online]. 2024 [cit. 2024-12-22]. Dostupné z:
[4] Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle, § 2, písm. i, účinný od 1. januára 2003, [online] [cit. 2024-22-12] Dostupné z: https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480
[5] MORAVSKA, Ewa. International Migration: Its Various Mechanisms and different theories that try to explain it [online]. 2007 s.2 [cit. 2024-12-25]. Dostupné z:
[6] MORAVSKA, Ewa. International Migration: Its Various Mechanisms and different theories that try to explain it [online]. 2007 s.3 [cit. 2024-12-25]. Dostupné z:
[7] MORAVSKA, Ewa. International Migration: Its Various Mechanisms and different theories that try to explain it [online]. 2007 s.4 [cit. 2024-12-25]. Dostupné z
[8] MORAVSKA, Ewa. International Migration: Its Various Mechanisms and different theories that try to explain it [online]. 2007 s.5 [cit. 2024-12-25]. Dostupné z:
[9] MORAVSKA, Ewa. International Migration: Its Various Mechanisms and different theories that try to explain it [online]. 2007 s.6 [cit. 2024-12-25]. Dostupné z:
[10] WAGNER,Martin. 2015 in review: how Europe reacted to the refugee crisis it [online].2015 [cit. 2024-12-25]. Dostupné z: https://www.icmpd.org/blog/2015/2015-in-review-how-europe-reacted-to-the-refugee-crisis
[11]Výberové zisťovanie pracovných síl Európskej únie je medzinárodné zisťovanie zamerané na monitorovanie situácie na trhu práce vo všetkých krajinách Európskej únie. Na Slovensku je realizované od roku 1993. zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky. Výberové zisťovanie pracovných síl. [online] [cit. 2024-12-27]. Dostupné z: https://zber.statistics.sk/v%C3%BDberov%C3%A9-zis%C5%A5ovanie-pracovn%C3%BDch-s%C3%ADl
[12] Európska komisia. „Labour Market„- Eurostat Statistics Explained, [online] [cit. 2024-12-27]. Dostupné z: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Beginners%3ALabour_market_-_basic_definitions%2Fsk
[13] HOJČKOVÁ, Anita: Negatívne dopady migračnej krízy v Európe na ekonomické systémy európskych krajín(Diplomová práca) 2017 [cit. 2024-12-27]. Dostupné z: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=EA5F7181B6B238EB5E086B115CCB
[14] PODDAR,Shubham: European Migrant Crisis: Financial Burden or Economic Opportunity?. 2016 s.6[cit. 2024-12-27]. Dostupné z: https://repository.upenn.edu/entities/publication/a25e9574-ae41-4e14-838d-5d73ac5554b0
[15] Medzinárodný menový fond (International Monetary Fund – IMF, www.imf.org) je medzinárodnou finančnou inštitúciou so sídlom vo Washingtone, D.C. (USA), ktorej hlavnou úlohou a mandátom je zabezpečovanie stability medzinárodného menového a finančného systému prostredníctvom poskytovania pôžičiek a odbornej technickej asistencie. MMF má 189 členských krajín a SR je jeho členom od roku 1993. zdroj: Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Medzinárodný menový fond (MMF).[online] [cit. 2024-12-27]. Dostupné z:
[16] PODDAR,Shubham: European Migrant Crisis: Financial Burden or Economic Opportunity?. 2016 s.7[cit. 2024-12-27]. Dostupné z: https://repository.upenn.edu/entities/publication/a25e9574-ae41-4e14-838d-5d73ac5554b0
[17]NEWSHAM, N., ROWE, F. Projecting the demographic impact of Syrian migration in a rapidly ageing society, Germany. 2017 s. 233-236[cit. 2024-12-28]. Dostupné z: https://link.springer.com/article/10.1007/s10109-018-00290-y
[18] DAVIDOV E. , Semyonov M. Attitudes toward immigrants in European societies.2017[cit. 2024-12-31]. Dostupné z: https://journals.sagepub.com/doi/full/10.1177/0020715217732183
[19]DAVIDOV E. , Semyonov M. Attitudes toward immigrants in European societies.2017[cit. 2024-12-31]. Dostupné z: https://journals.sagepub.com/doi/full/10.1177/0020715217732183
[20] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 , ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. ZDROJ: Európska únia. (2013). Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2013 [cit. 2024-12-27]. Dostupné z: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2013/604/oj/slk
[21] Európska komisia. Nariadenie o konaní o azyle, vrátane nariadenia o konaní o návrate na hraniciach. [cit. 2024-12-27]. Dostupné z: https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/migration-and-asylum/pact-migration-and-asylum/legislative-files-nutshell_sk#nariadenie-o-konan%C3%AD-o-azyle-vr%C3%A1tane-nariadenia-o-konan%C3%AD-o-n%C3%A1vrate-na-hraniciach
[22] Európska komisia. Nariadenie o konaní o azyle, vrátane nariadenia o konaní o návrate na hraniciach. [cit. 2024-12-27]. Dostupné z: https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/migration-and-asylum/pact-migration-and-asylum/legislative-files-nutshell_sk#nariadenie-o-konan%C3%AD-o-azyle-vr%C3%A1tane-nariadenia-o-konan%C3%AD-o-n%C3%A1vrate-na-hraniciach
[23] PODDAR,Shubham: European Migrant Crisis: Financial Burden or Economic Opportunity?. 2016 s.16 [cit. 2024-12-27]. Dostupné z: https://repository.upenn.edu/entities/publication/a25e9574-ae41-4e14-838d-5d73ac5554b0
[24] PODDAR,Shubham: European Migrant Crisis: Financial Burden or Economic Opportunity?. 2016 s.17 [cit. 2024-12-27]. Dostupné z: https://repository.upenn.edu/entities/publication/a25e9574-ae41-4e14-838d-5d73ac5554b0
[25] PODDAR,Shubham: European Migrant Crisis: Financial Burden or Economic Opportunity?. 2016 s.18-19 [cit. 2024-12-27]. Dostupné z: https://repository.upenn.edu/entities/publication/a25e9574-ae41-4e14-838d-5d73ac5554b0
[26] PODDAR,Shubham: European Migrant Crisis: Financial Burden or Economic Opportunity?. 2016 s.19 [cit. 2024-12-27]. Dostupné z: https://repository.upenn.edu/entities/publication/a25e9574-ae41-4e14-838d-5d73ac5554b0
Pridaj komentár