Prínosy a bariéry európskych projektov

Úvod 

Európske projekty ako Erasmus+ a ďalšie iniciatívy Európskej únie (EÚ) sú kľúčovými nástrojmi podpory mladých ľudí v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a sociálnej integrácie. Skúmame, ako tieto projekty prispievajú k zlepšeniu odborných, jazykových a sociálnych zručností účastníkov, posilneniu ich mobility a osobnostného rastu. Zároveň zisťujeme, aké výzvy a obmedzenia čelia účastníci týchto programov. Tieto programy pomáhajú mladým ľuďom rozvíjať odborné, jazykové a sociálne zručnosti, podporujú ich mobilitu a zvyšujú ich konkurencieschopnosť na pracovnom trhu. Napriek mnohým prínosom čelia účastníci viacerým prekážkam, ktoré im bránia plne využiť možnosti týchto programov. 

Článok sa zameriava na skúmanie prínosov a efektívnosti týchto programov, ako aj na výzvy, s ktorými sa účastníci stretávajú, a ponúka odporúčania na ich zlepšenie. Hlavným cieľom je identifikovať a zhodnotiť vplyv týchto projektov na rozvoj mládeže a na zvýšenie ich možností uplatnenia v medzinárodnom prostredí. Výskumné otázky sa sústreďujú na to, ako tieto projekty prispievajú k zvýšeniu mobility a zručností mladých ľudí a aké bariéry im v tom bránia. 

Článok je rozdelený do piatich hlavných kapitol. Prvá kapitola poskytuje teoretický rámec a venuje sa opisu iniciatívy EÚ v oblasti mládeže a ciele programov ako Erasmus+  a ich úlohu pri rozvoji sociálnych a odborných kompetencií. Druhá kapitola je zameraná na skúmanie údajov a výsledkov získaných z dotazníkov a štúdií. Obsahuje štatistické údaje o účastníkoch, prekážkach a bariérach ktorým čelili ako aj návrhom a diskusii. Tretia kapitola sa venuje identifikácii vplyvu EÚ projektov na oblasti ako je rozvoj zručností a mobility u mladých ľudí. Špecifikuje sa na úspešné projekty ako aj na konkrétne prínosy. Pozornosť sa venuje zamestnanosti mladých ľudí a koreláciou s projektmi EÚ. Štvrtá kapitola je zameraná na identifikáciu bariéra výziev ktorým mladí ľudia čelia. Dôraz sa kladie na bariéry spojené s financovaní, organizáciou alebo rôznymi sociálnymi a kultúrnymi rozdielmi. Piata kapitola sumarizuje zistenia, navrhuje odporúčania na zlepšenie efektivity týchto programov a ich prispôsobenie aktuálnych potrebám mládeže. Výsledkom je praktický súbor opatrení na podporu úspešnej implementácie európskych projektov, ktoré zabezpečia ich maximálny prínos pre mladých ľudí a ich uplatnenie na pracovnom trhu. 

Teoretické východiská  

Mladí ľudia predstavujú jednu z najvýznamnejších skupín, na ktorú sa EÚ zameriava pri tvorbe svojich politík a programov. Investície do rozvoja mladých ľudí sú kľúčové pre budúcnosť Európy, pretože práve oni tvoria základy pre inovatívne, súdržné a prosperujúce spoločnosti. V kontexte rýchlych globálnych zmien, akými sú technologický pokrok, klimatická kríza či ekonomické výzvy, je dôležité podporovať mladých v získavaní zručností, skúsenosti a príležitostí na medzinárodnú spoluprácu.  

1. Politiky EÚ zamerané na podporu mládeže  

EÚ sa vo svojich programoch zameriava na vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport. Cieľom týchto programov, ako sú Erasmus+ a Európsky zbor solidarity, je posilniť európsky rozmer, podporiť mobilitu a medzinárodnú spoluprácu. Vzdelávanie a odborná príprava sú podľa EÚ veľmi dôležité pre hospodárstvo, ktoré je založené na vedomostiach. Rovnako to platí aj pre mládežnícke a športové aktivity, pretože tieto oblasti pomáhajú rozvoju, rastu a tvorbe nových pracovných miest. Výsledkom je kvalifikovaná a flexibilná pracovná sila.  ¹                                                                         

EÚ dopĺňa snahy členských krajín, pričom rešpektuje ich zodpovednosť za obsah vzdelávania a organizáciu školských systémov. Cieľom je vytvoriť spoločný európsky vzdelávací priestor, v ktorom bude mať každý prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave. Do roku 2025 by sa malo stať bežným, že študenti a učitelia budú môcť jednoducho prechádzať medzi systémami vzdelávania v rôznych krajinách EÚ. Tiež by sa mala podporovať celoživotná forma vzdelávania. 

Pandémia COVID-19 ukázala, aké dôležité je riešiť výzvy v digitálnom vzdelávaní. Preto EÚ vypracovala akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027. Tento plán má pomôcť krajinám EÚ prispôsobiť ich vzdelávacie systémy tak, aby lepšie fungovali v digitálnom prostredí a boli udržateľné aj do budúcnosti. 

Programy a iniciatívy na podporu mládeže  

Stratégia EÚ pre mládež určuje, ako budú krajiny EÚ spolupracovať na témach týkajúcich sa mladých ľudí v rokoch 2019 – 2027. Bola schválená 26. novembra 2018. Jej cieľom je čo najlepšie využiť potenciál politiky v oblasti mládeže. Táto stratégia podporuje účasť mladých ľudí na demokratickom živote, posilňuje ich zapojenie do spoločenských a občianskych aktivít a snaží sa zabezpečiť, aby každý mladý človek mal prístup k potrebným zdrojom na aktívne zapojenie sa do spoločnosti.  

Stratégia sa sústreďuje na tri hlavné oblasti: zapájať, spájať a posilňovať. Tieto princípy sa uplatňujú vo všetkých oblastiach, ktoré ovplyvňujú mladých ľudí. V rokoch 2017 – 2018 sa konal dialóg s mladými ľuďmi z celej Európy, ktorého výsledkom bolo stanovenie 11 hlavných cieľov pre mládež. Tieto ciele identifikujú dôležité témy, ktoré ovplyvňujú život mladých ľudí, a upozorňujú na výzvy, ktorým čelia. Cieľom stratégie je podporovať realizáciu tejto vízie.² V júni 2021 sa prvou koordinátorkou EÚ pre mládež stala Biliana Siraková. Jej úlohou je posilňovať medzi-sektorovú spoluprácu v Komisii. 

Na splnenie stanovených cieľov sa využíva táto stratégia rôzne nástroje, ako sú napríklad:  

1. Aktivity na vzájomne učenie  

2. Plánovanie vnútroštátnych činností  

3. Európsky dialóg s mládežou  

Medzi programy ktoré sú financované EÚ pre mládež a ktorými sa táto práca venuje a zaoberá sú Erasmus+ a Európsky zbor solidarity. Erasmus+ je program Európskej únie, ktorý podporuje celoživotné vzdelávanie a pomáha ľuďom rozvíjať sa v oblasti vzdelávania, profesie aj osobného života. Zameriava sa na vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport v Európe aj mimo nej. Tento program prispieva k udržateľnému rozvoju, vytváraniu kvalitných pracovných miest a sociálnej súdržnosti. Podporuje inovácie, posilňuje európsku identitu a podporuje aktívne občianstvo. Erasmus+ už miliónom občanov EÚ poskytol príležitosť na nezabudnuteľnú skúsenosť, ktorá im zmenila život. Program podporuje rôzne aktivity, ako sú mobility na vzdelávanie, spolupráca medzi organizáciami a reformy politík. Erasmus bol založený v roku 1987 ako výmenný program pre študentov vysokých škôl.  

V prvom roku sa zapojilo 3 200 študentov z 11 krajín (Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo). Odvtedy sa program neustále rozvíja.³  

K programu patrí taktiež aj projekt DiscoverEU, ktorá umožňuje spoznávať Európu, objavovať kultúrne dedičstvo a históriu ako aj stretávať ľudí z rôznych kontinentov. Pri tomto projekte sa dá získať cestovný poukaz, ktorý umožňuje cestovať výhodne vlakom, získavať zľavy na kultúrne akcie, vzdelávacie aktivity, šport a ubytovanie a stravu. Zapojiť sa dá pomocou prihlášky a kandidát musí spĺňať iba niekoľko podmienok ako je vek osemnástych rokov a občianstvo alebo trvalý pobyt v členskom štáte EÚ vrátane krajín ako Nórsko, Srbsko, Turecko, Severné Macedónsko, Lichtenštajnsko a Island.  

Pri projekte Európsky zbor solidarity, organizácie môžu získať kvalifikačný certifikát, ktorý potvrdzuje, že organizácia zapojená do zboru je schopná zabezpečiť mladým ľuďom vhodné podmienky na zapojenie sa do aktivít solidarity. Certifikát sa získava na dobrovoľnícke aktivity, a to buď s úlohou podpory, alebo ako hostiteľ. Toto umožňuje, mladým ľuďom účasť na projektoch ktoré sú prínosné pre komunity v zahraničí alebo ich domovskej krajine. Pomáhajú im získavať obohacujúce skúsenosti, príležitosti dosiahnuť zmenu ako aj rozvíjať svoje zručnosti a kompetencie.⁴ Mladí ľudia sa musia len zaregistrovať na portáli Európskeho zboru solidarity. Tento projekt riadi Európska komisia.  

Medzi ďalšie iniciatívy ktoré EÚ ponúka mladým ľuďom patria:  

1. Záruka pre mladých ľudí  

2. Európsky portál pre mládež 

3. Európsky týždeň mládeže  

4. Súťaž Zouth4Regions 

Definícia kľúčových pojmov  

Popis konceptov ako rozvoj zručnosti a mobilita a definícia teoretických základov. 

Právnym základom činnosti EÚ v oblasti mládeže sú články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Európska únia podporuje rozvoj kvalitného vzdelávania spoluprácou a doplnením činností členských štátov, pričom rešpektuje ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zodpovednosť za vzdelávacie systémy. V oblasti športu podporuje jeho spoločenský a vzdelávací prínos, s ohľadom na jeho dobrovoľnú štruktúru.  

Základom moderného vzdelávacieho systému v Európe, ktorý pripravuje mladých ľudí na výzvy globálneho sveta patrí koncept rozvoja zručností a mobility EÚ pre mladých ľudí ako kľúčové prvky pre ich osobný a profesionálny rast. Hlavným aspektmi sú celoživotné vzdelávanie, čo znamená podporu vzdelávania od základnej úrovne až po špecializované odborné vzdelávanie. Rozvoj digitálnych zručností, ktorý pripravuje mladých ľudí na digitálnu transformáciu prostredníctvom rôznych programov zameraných na technologické kompetencie. V neposlednom rade aj rozvoj mäkkých zručností ako sú tímová práca, kritické myslenie a interkultúrna komunikácia (proces výmeny informácii, myšlienok, pocitov a významom medzi ľuďmi pochádzajúcimi z rôznych kultúrnych prostredí). ⁵ 

EÚ kladie dôraz aj na to aby prístup k vzdelávaniu bol bez rozdielu aj pre ľudí zo znevýhodneného prostredia. Snaží sa aj o prepojenie vzdelávania a trhu práce a to prostredníctvom ponuky odborného vzdelávania a rekvalifikácie na základe aktuálnych potrieb trhu práce ako aj spoluprácou s firmami a inštitúciami na vytváraní stáži, tréningových programov a nových pracovných príležitosti. Medzi kľúčový pojem patrí taktiež aj podpora aktívneho občianstva, ktoré sa venuje vzdelávaniu o demokratických hodnotách a ľudských právach a taktiež posilňovaniu účasti mladých ľudí v komunitných a občianskych aktivitách. ⁶ 

Metodológia výskumu  

Aby sme mohli zbierať, skúmať a následne interpretovať aktuálne dáta, rozhodli sme sa použiť dotazník, ktorý bol vypracovaný pri udalosti Európskeho roka pre mládež. Budeme vychádzať z dát ktoré boli získane v období od 22. októbra – 21. novembra 2021 a ktorého sa zúčastnilo 4 686 mladých ľudí. Väčšina respondentov bola vo veku 18 až 24 rokov 55,5%. 60,4% účastníkov sa identifikovalo ako ženské pohlavie, 35,8% ako mužské a zvyšných 3,8% zvolilo možnosť neodpovedať na túto otázku.⁷  

Na zabezpečenie čo najväčšieho a najpestrejšieho množstva dát, budeme využívať aj zhrnutie záverov a názorov mladých ľudí, ktorý sa zúčastnili „European Dream youth exchange“ organizovaného v máji 2016 prostredníctvom APIS Institute, financovaného programom Erasmus+ a spísaného Sarou Širnikovou, ktorá bola projektovou koordinátorkou tohto projektu.  

Cieľom výskumu je ukázať ako mladí ľudia vnímajú projekty EÚ, či sa na nich aktívne zúčastňujú a aké témy ich najviac zaujímajú. Zisťujeme aj či EÚ poskytuje dostatočne pokrytie týchto požiadaviek.  

Výber výskumnej metódy  

Výskumný dizajn ktorý sme zvolili je miešaný a teda kombinácia kvantitatívnych a kvalitatívnych prístupov. Keďže sa zameriavame na numerické údaje a štatistky (vyplývajúcich primárne z dotazníka) ako aj na pochopenie javov a vzorcov a interpretáciu dát.  

Subjekty zahrnuté do výskumu boli zvolené podľa špecifických kritérií, medzi ktoré patria vek, účasť na projektoch EÚ a status študenta.  

  Zber a interpretácia dát  

  Graf č. 1: Participácia na programoch EÚ 

 Zdroj: Youth Europa: Report on the results of the call for ideas on the European Year of Youth 

Priložený graf č. 1 znázorňuje koľko mladých ľudí sa už malo možnosť zúčastniť akéhokoľvek programu alebo iniciatívy EÚ. Z výsledkov vyplýva, že väčšina opýtaných (2882) sa nezúčastnila žiadneho poskytovaného programu alebo iniciatívy, pričom 216 respondentov si nie je istých. 1588 ľudí odpovedalo áno. Tieto čísla poukazujú na to, že aj napriek množstvu projektov a iniciatív ktoré EÚ ponúka, veľa mladých ľudí aj tak nemá možnosť sa k ním dostať. 

Graf č. 2: Témy európskeho roku mládeže 

Zdroj: Youth Europa: Report on the results of the call for ideas on the European Year of Youth 

Graf č. 2 zobrazuje na aké témy by sa mal projekt „European Year of youth“ zameriavať a sústrediť. Medzi najviac zvolené odpovede patrí vzdelávanie a školenie. Touto témou sa EÚ zaoberá a venuje najviac, ako poukazuje množstvo projektov a iniciatív už vyššie spomínaných. Nad 2000 respondentov si zvolilo témy ako klimatická zmena a životné prostredie, zdravie a mentálne zdravie ako aj tému inkluzívnych spoločností zahrňujúcu anti-diskrimináciu ako aj rodové štúdie. Program Erasmus+ taktiež podporuje aktivity a projekty v oblasti životného prostredia, energie a klimatickej zmeny, ktoré zabezpečujú komplementárnosť s opatrením EÚ v oblasti klímy. ⁸ 

 Projekt „European Dream youth exchange“ bol financovaný programom Erasmus+ a organizovaný inštitútom APIS zo Slovinska s partnerskými organizáciami z Holandska, Poľska, Turecka a Severného Írska. Na 9 dní sa stretlo 25 mladých ľudí, aby diskutovali ich pohľady na Európu, EÚ, demokraciu ako aj identitu a občianstvo. Počas tohto stretnutia im boli položené rôzne otázky. Jedna z otázok sa zameriavala na to, či sa účastníci cítia viacej prepojení medzi sebou a či im takýto projekt prináša nadšenie do budúcnosti. Jedna z odpovedí bola  

„To be European means to value fundamental human rights, and to respect values of different cultures. I feel that everyone I met on this exchange is my neighbor.“⁹ 

Táto odpoveď vystihuje ducha projektu, ktorý podporuje vzájomné porozumenie, rešpekt a jednotu naprieč hranicami. Účastníci mali možnosť nielen spoznať nové kultúry, ale aj vytvárať hlboké väzby a uvedomovať si spoločné hodnoty, ktoré Európu spájajú. Takéto projekty dávajú mladým ľuďom nielen priestor na rozvoj osobných a sociálnych schopností, ale aj nádej a inšpiráciu pre budovanie lepšej spoločnej budúcnosti. 

Identifikácia vplyvu projektov EÚ na rozvoj zručnosti a mobility mladých ľudí  

Európska únia prostredníctvom svojich programov, ako sú Erasmus+, DiscoverEU, Európsky zbor solidarity či ďalších iniciatív, poskytuje mladým ľuďom jedinečné príležitosti na osobný, profesionálny a spoločenský rozvoj. Tieto projekty sú štruktúrované tak, aby cielene podporovali kľúčové oblasti zručností a mobility, ktoré sú pre mladých ľudí nevyhnutné v dnešnom globálnom svete. 

Prínosy projektov  

Projekty prinášajú prínosy v hlavných troch kategóriách ako sú odborné, jazykové a sociálne zručnosti. Pri odborných zručnostiach ide najmä o možnosť získať reálne praktické pracovné skúsenosti v rôznych oblastiach vrátane vzdelávania, IT, zdravotníctva a obchodu. Účasťou na špecializovaných odborných stážach, výmenách alebo školeniach, ktoré sú taktiež financované prostredníctvom Erasmus+ pre odborné vzdelávanie, si mladí ľudia zvyšujú svoje technické a profesijné kompetencie. 

 Čo sa týka jazykových zručností, mnohé programy zahŕňajú jazykové kurzy alebo výučbu cudzích jazykov, čo umožňuje účastníkom lepšie sa integrovať do cudzojazyčného prostredia. EÚ taktiež podporuje štúdium a prácu v multikultúrnom prostredí, ktoré vedú k zlepšeniu si jazykových schopností, vrátane hovorenia, čítania a písania ako aj schopnosti efektívne komunikovať s ľuďmi z rôznych krajín.  

Medzi sociálne zručnosti patrí tímová spolupráca, seba-rozvoj, kritické myslenie ako aj budovanie siete kontaktov. Najmä medzinárodné projekty motivujú mladých ľudí aby spolupracovali v multikultúrnych tímoch a vďaka tomu si zlepšovali schopnosť pracovať s ľuďmi z rôznych prostredí. Účasť na projektoch vyžaduje od mladých ľudí aj prispôsobenie sa novým situáciám a výzvam čo zvyšuje budovanie odolnosti a samostatnosti ako aj nadväzovanie rôznych osobných a profesionálnych vzťahov. 

Vplyv na zvýšenie zamestnanosti mladých  

Pre Radu Európy je zamestnanosť mladých ľudí veľmi dôležitá, pretože pomáha ich sociálnemu začleneniu. Mladí ľudia často čelia problémom pri hľadaní stabilnej práce a získavaní sociálnej ochrany. Preto je kľúčové vytvárať pracovné príležitosti, ktoré sú dôstojné, a nie len krátkodobé zmluvy alebo nekvalitné školenia, ktoré môžu viesť k ich vylúčeniu zo spoločnosti. Tiež je potrebné investovať do rozvoja ľudských zdrojov a vytvárať systémy sociálnej ochrany, ktoré im pomôžu nájsť si zamestnanie.¹⁰ 

Európska komisia v roku 2005 prijala Európsky pakt pre mládež, ktorým zdôraznila, že mladí ľudia sú dôležitou súčasťou stratégie zameranej na rast a pracovné príležitosti. Tento pakt sa zameriava na zamestnanosť, vzdelanie, mobilitu a zosúladenie pracovného a rodinného života mladých ľudí. Neskôr Komisia navrhla konkrétne kroky na zlepšenie situácie najzraniteľnejších mladých ľudí, pričom využila stratégiu sociálneho začlenenia.¹¹ 

Stratégie v oblasti mládeže zdôrazňujú potrebu kvalitného poradenstva a podpory pre mladých ľudí. Flexibilný systém usmernení by im mal pomôcť pokračovať vo vzdelaní, znížiť predčasné ukončenie štúdia a nájsť lepší súlad medzi ich schopnosťami a požiadavkami trhu práce. Okrem toho by ich mal informovať o rôznych možnostiach, ako sú vzdelávacie programy, voľnočasové aktivity či zamestnanie. 

Úspešné programy  

Medzi úspešné projekty EÚ patria najmä Erasmus+, Európsky zbor solidarity a DiscoverEU. Pri projekte Erasmus+ si účastníci zlepšujú odborné zručnosti v rôznych oblastiach podľa ich zvoleného zamerania. Pri návšteve krajiny si intenzívne osvojujú daný jazyk ako aj rozvíjajú svoju schopnosť sa adaptovať na nové kultúrne a pracovné prostredie. Európsky zbor solidarity zasa ponúka dobrovoľnícku prácu, ktoré podporuje empatiu, tímovú prácu a občiansku angažovanosť. ¹² 

Účastníci majú možnosť získať skúsenosti v oblasti projektového riadenia a komunitného rozvoja. Medzi konkrétne prínosy, ktoré prináša projekt DiscoverEU patria geografické, kultúrne a jazykové poznania ako aj možnosť zlepšiť si svoju schopnosť nezávislého cestovania a plánovania.  

Identifikácia bariér a výziev pre mladých ľudí  

Účasť mladých ľudí na projektoch financovaných Európskou úniou predstavuje významnú príležitosť pre ich osobný, odborný a sociálny rozvoj. Tieto projekty im umožňujú získať mnoho nových zručnosti, nadviazať medzinárodné kontakty alebo zvýšiť ich profesijné kompetencie. Avšak aj napriek týmto príležitostiam sa mladí ľudia stretávajú s rôznymi bariérami, ktoré im môžu brániť v plnom zapojení do týchto aktivít. 

Bariéry pri účasti na projektoch financovaných EÚ  

V celej Európe sú mladí ľudia obzvlášť zraniteľní voči chudobe. Hoci sa porovnávacie analýzy zvyknú zameriavať výlučne na príjmové ukazovatele chudoby, údaje ukazujú, že mladí Európania ako celok sú tiež náchylnejší zažívať materiálnu a sociálnu depriváciu a základnú chudobu. Navyše, skúsenosť s chudobou nie je obmedzená len na malú menšinu „sociálne vylúčených“ mladých ľudí, ale je veľmi bežná pre mladých ľudí v Európe v rôznych fázach ich prechodu do dospelosti.¹³ Preto účasť na projektoch financovaných EÚ môže byť finančne náročná. Mladí ľudia zo znevýhodnených prostredí, ktorí nemajú dostatočné finančné prostriedky na pokrytie nákladov na cestovanie, ubytovanie, stravu alebo rôzne poplatky spojené s projektom, môžu byť v nevýhode. Aj keď niektoré projekty poskytujú financovanie, stále existujú náklady, ktoré môžu byť pre niektorých účastníkov neprekonateľné. 

Mnoho projektov EÚ sa realizuje v cudzích jazykoch, čo môže byť výzvou pre mladých ľudí, ktorí nemajú dostatočnú jazykovú zručnosť. Jazyková bariéra môže spôsobiť problémy pri komunikácii, porozumení a aktívnej účasti v projekte. Tým sa môže znížiť ich efektívne zapojenie do aktivít a tiež obmedziť ich možnosť nadobudnúť nové zručnosti. 

Bariéru pri účasti na projektoch EÚ, predstavuje aj nízka informovanosť mladých ľudí. Nedostatočná informovanosť môže viesť k tomu, že mladí ľudia nevyužijú príležitosti na zlepšenie svojich zručností alebo rozvoj kariéry. Mnohé z týchto projektov môžu byť neznáme alebo ťažko dostupné pre tých, ktorí nemajú prístup k správnym informáciám. 

Organizácia programov  

Pri organizovaní projektov pre mladých ľudí v EÚ, je potrebné preskúmať a zistiť akým problémom a bariéram môžu čeliť nielen organizácie, ale aj mladí ľudia alebo učitelia a rôzni sociálni pracovníci. Mnohí mladí ľudia, učitelia, pracovníci s mládežou, sociálni pracovníci, koordinátori a vedúci mládežníckych organizácií, alebo jednoducho tí, ktorí sa zasadzujú za práva a potreby mládeže, často prichádzajú s výbornými a inovatívnymi nápadmi na medzi-kultúrne projekty pre mladých. Bohužiaľ, niektorí váhajú tieto myšlienky realizovať, pretože majú pocit, že im chýbajú skúsenosti s prípravou a realizáciou takýchto projektov, a preto sa obávajú, že organizácia medzinárodných projektov pre mládež je príliš náročná.¹⁴  

Medzi najdôležitejšie kroky pri tvorbe úspešného projektu patrí samotná definícia projektu, teda to čomu sa budeme venovať, pre koho je špecifický tvorený a čo ním chceme dosiahnuť. Preparácia, ako hľadanie financovania, tvorba aktivít a úloh pre účastníkov ako aj hľadanie partnerov, môže byť najrizikovejšou fázou, keďže pri neúspechu splnenia daného kroku, sa s projektom ďalej nedá pohnúť dopredu. Realizácia a hodnotenie projektu s môžu uskutočniť až keď sú všetky predchádzajúce podmienky splnené.  

Graf č. 3: Životný cyklus projektu 

Zdroj: Project life cycle. Graphic: Image: Michael Kimming 

Graf č. 3 znázorňuje všetky potrebné kroky pri tvorbe úspešného projektu. Celkovo je proces rozdelený do 4 častí, pričom najpodstatnejšou a najdôležitejšou je samotné definovanie a príprava projektu.  

EÚ čelí viacerým problémom pri organizovaní programov pre mladých ľudí. Hoci poskytuje značné financie na programy ako Erasmus+, mnoho organizácií v členských štátoch nemá dostatok zdrojov na realizáciu týchto projektov a problémom sú aj rozdiely  

vo financovaní medzi regiónmi, najmä medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami, ktoré môžu obmedziť prístup k programom. Bariéru tvoria aj zložité procesy pri podávaní žiadostí o financovanie a administratívne procesy, ktoré môžu byť často náročne a komplikované a dokážu odradiť nie len organizácie ale aj jedincov. ¹⁵ 

Existencia „digitálnej priepasti“ bráni mladým ľuďom plne sa zapojiť do programov. Hoci EÚ podporuje digitálnu transformáciu, rozdiely v digitálnej gramotnosti a prístupe k technológiám pretrvávajú. To taktiež spôsobuje nízku úroveň informovanosti medzi mladými ľuďmi, ktorý ani nevedia o možnostiach, ktoré im EÚ ponúka. V neposlednom rade udalosti ako pandémia COVID-19 výrazne obmedzujú cestovanie a teda aj realizáciu projektov pre mladých, ako aj dôraz na ekologickú udržateľnosť ovplyvňuje realizáciu medzinárodných výmen a fyzických stretnutí.  

Sociálne a kultúrne faktory  

Pri organizácii a realizácii projektov EÚ pre mládež je nevyhnutné brať do úvahy sociálne a kultúrne rozdiely medzi mladými ľuďmi z rôznych krajín a regiónov EÚ. Tieto faktory môžu zásadne ovplyvniť ich schopnosť a ochotu participovať na projektoch. Mladí ľudia z odľahlých oblastí, marginalizovaných komunít, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, menšiny alebo migranti, čelia osobitným výzvam pri zapájaní sa do medzinárodných projektoch. Taktiež aj mladí z ekonomicky slabších regiónov EÚ môžu mať obmedzený prístup k potrebným zdrojom, ako sú financie, technológie alebo vzdelanie. Rôzne nerovnosti v dostupnosti dopravy či digitálnej infraštruktúry danej krajiny, môžu byť prekážkami ktoré im bránia pri účasti na programoch a zapájaní sa do medzinárodných aktivít EÚ.  

Politické rozdiely a euroskepticizmus v niektorých členských štátoch môžu komplikovať podporu mládežníckych programov. Mladí ľudia v rôznych častiach EÚ majú odlišné potreby a záujmy. Čo funguje v jednej krajine, nemusí byť relevantné alebo efektívne v inej. Náročné je tiež adresovať výzvy spojené s integráciou mladých ľudí z rôznych kultúrnych prostredí. 

Čo sa týka kultúrnej rozmanitosti, tak každá krajina a región má svoje špecifické kultúrne normy, hodnoty a tradície, ktoré môžu ovplyvniť spôsob, akým mladí ľudia vnímajú projekty a spoluprácu na medzinárodnej úrovni. Rozdiely v jazykoch alebo náboženstve, predstavujú výzvy pri komunikácii a vzájomnom porozumení. Na rozdiel od väčšiny krajín je Európa mnohojazyčným spoločenstvom a pravdepodobne ním zostane aj v dohľadnej budúcnosti. Aby mohla vzniknúť nadnárodná verejná sféra, ktorá by podporila jednotnú európsku identitu, bolo by potrebné prekonať túto jazykovú rôznorodosť.¹⁶ 

Zhodnotenie výsledkov a návrhy na zlepšenie  

Efektívne hodnotenie výsledkov projektov a iniciatív pre mladých ľudí je kľúčovým krokom na ceste k neustálemu zlepšovaniu programov EÚ. Tieto projekty zohrávajú zásadnú úlohu pri rozvoji schopností, posilňovaní medzi-kultúrneho porozumenia a podpore aktívneho občianstva mladých ľudí naprieč Európou. Hoci EÚ už dosiahla mnohé úspechy v oblasti mládežníckych programov, je nevyhnutné pravidelne reflektovať ich dopad, identifikovať slabé miesta a navrhovať konkrétne opatrenia na ich zlepšenie. 

Zhodnotenie výsledkov  

V rámci európskeho prístupu k politike mládeže sa veľký dôraz kladie na riešenie sociálneho vylúčenia, prevenciu sociálne nežiaduceho správania a podporu začlenenia mladých ľudí do spoločnosti, hlavne prostredníctvom aktívnych programov na trhu práce. Na druhej strane, opatrenia zamerané na znižovanie chudoby medzi mladými ľuďmi, napríklad zlepšovaním sociálnych dávok alebo zvyšovaním minimálnej mzdy, sú často zanedbávané. Zároveň je potrebné dôkladne zvážiť súvislosti medzi študentským statusom a rizikom chudoby v niektorých krajinách. Ak štúdium zvyšuje pravdepodobnosť chudoby, je dôležité preskúmať príčiny a nájsť riešenia. Tieto zistenia by však nemali viesť k tomu, aby sa znižoval význam vzdelania. 

Návrhy na zlepšenie efektivity programov EÚ  

Programy EÚ pre mladých ľudí majú veľký potenciál, ale ich efektivita často závisí od toho, či sa podarí odstrániť existujúce bariéry a sprístupniť ich čo najväčšiemu počtu mladých ľudí. Prvým krokom by malo byť zjednodušenie administratívnych procesov, keďže častokrát zložité formuláre a nejasné pravidlá odrádzajú mladých od ich účasti. Pomôcť by mohol prehľadný online portál s jednoduchými pokynmi. Dôležité je aj zvýšenie informovanosti, finančná podpora a podpora diverzity a inklúzie.  

EÚ, by mohla viac podporovať medzinárodnú spoluprácu medzi krajinami a zlepšiť hodnotenie svojich programov. Pravidelné zisťovanie spätnej väzby od účastníkov by pomohlo zistiť, čo skutočne funguje a čo by sa mohlo zlepšiť.  

Návrhy pre inštitúcie a organizátorov programov  

EÚ ponúka množstvo projektov a iniciatív pre mladých ľudí, ktoré sú pre nich benefičné a ktoré pomáhajú budovať európsku identitu. Vyskytujú sa tu však viaceré faktory a bariéry brániace ich využívaniu. Preto sme sa rozhodli uviesť konkrétne a špecifické návrhy práve pre organizátorov týchto programov, ktoré by mohli pomôcť lepšiemu zapojeniu sa mladých ľudí do projektov ktoré ponúkajú. 

1. Podpora interkultúrneho vzdelávania 

Organizovanie školení a workshopov na zlepšenie kultúrnej citlivosti a porozumenia medzi účastníkmi. 

2. Zníženie finančných bariér 

Poskytovanie grantov a finančnej podpory pre mladých ľudí z menej rozvinutých regiónov.  

3. Zlepšenie informovanosti  

Efektívna propagácia projektov a iniciatív EÚ prostredníctvom regionálnych kanálov a jazykovo prispôsobených materiálov. 

Záver 

Hlavným cieľom tohto článku bolo identifikovať prínos a efektívnosť európskych projektov, ako sú Erasmus+ a iné iniciatívy, pri rozvoji mladých ľudí v oblastiach vzdelávania, zamestnanosti a sociálnej integrácie. Sústredili sme sa na otázky, ako tieto projekty prispievajú k rozvoju zručností a mobility mladých ľudí v medzinárodnom kontexte, a aké prekážky bránia ich plnému využitiu. 

V prvej časti článku sme skúmali pozitívny vplyv projektov financovaných Európskou úniou na rozvoj odborných, jazykových a sociálnych zručností mladých ľudí. Zistili sme, že takéto programy významne podporujú ich osobnostný rast a zvyšujú konkurencieschopnosť na trhu práce. Príklady úspešných účastníkov ilustrujú, ako medzinárodné skúsenosti získané vďaka týmto projektom prispievajú k ich sebavedomiu a lepšiemu uplatneniu. 

V druhej časti sme sa venovali výzvam, ktorým čelia účastníci projektov. Identifikovali sme bariéry, ako sú jazykové problémy, nedostatočná informovanosť o dostupných možnostiach, finančné obmedzenia a byrokratické prekážky. Tieto faktory často bránia mladým ľuďom plne využívať ponúkané príležitosti. 

V tretej časti sme formulovali odporúčania na zlepšenie efektívnosti týchto programov. Navrhujeme zjednodušiť administratívne procesy, zvýšiť dostupnosť finančnej podpory a zamerať sa na lepšiu propagáciu projektov medzi mladými ľuďmi. Európske inštitúcie by mali tiež klásť väčší dôraz na inkluzívnosť, aby sa zabezpečilo, že projekty budú prístupné pre všetkých, vrátane tých zo znevýhodnených skupín. 

Článok zároveň poukazuje na významný prínos týchto projektov pre podporu mobility a sociálnej integrácie v európskom priestore. Súčasné zistenia môžu slúžiť ako východisko pre ďalší výskum, ktorý by sa mohol zaoberať dlhodobým dopadom účasti na takýchto programoch alebo rozdielmi v ich efektívnosti medzi jednotlivými krajinami. Na záver zdôrazňujeme, že investície do medzinárodných projektov, ktoré podporujú mladých ľudí, sú nevyhnutné nielen pre ich individuálny rast, ale aj pre budovanie silnej a prepojenej Európy. 

---

Zdroje:

Apis Center: What does being a European citizen mean to Young People?. [online], [cit. 23.12.2024] Dostupné na internete: < https://apis.center/en/what-do-young-people-think-about-europe/> 

Climate Europa: European Youth for Climate Action. [online], [cit. 23.12.2024] Dostupné na internete: < https://climate.ec.europa.eu/document/download/03d1dc23-bf47-4457-8e0a-7a88e9cff6c5_en?filename=initiative_6_youth_en.pdf> 

COLLEY, H. – BOETZELEN. P. – HOSKINS. B. – PARVEVA. T. 2007. Social inclusion for young people: breaking down the barriers. Council of Europe Publishing, 2007. 212 s. ISBN 92-871-5826-6 

ECA: Auditný kompendium – Zamestnanosť mladých ľudí. [online], [cit. 26.12.2024] Dostupné na internete: https://www.eca.europa.eu/sites/cc/Lists/CCDocuments/CC_AUDIT_COMPENDIUM/CC-AUDIT_COMPENDIUM_SK.pdf 

Erasmus-plus: Programme level overview of project data. [online], [cit. 20.12.2024] Dostupné na internete: < https://erasmus-plus.ec.europa.eu/sk/resources-and-tools/factsheets-statistics-evaluations/statistics/data/overview>. 

EUR-Lex: Program Európsky zbor solidarity na roky 2021-2027. [online], [cit. 20.12.2024] Dostupné na internete:  <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:4532507>  

EUR-Lex: Uznesenie Rady Európskej únie a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže: stratégia Európskej únie pre mládež na roky 2019-2027. [online], [cit. 20.12.2024] Dostupné na internete: <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex:42018YI1218(01) #document1> 

EUR-Lex: Vzdelávanie, odborná príprava a mládež. [online], [cit. 20.12.2024] Dostupné na internete: https://eurlex.europa.eu/summary/chapter/education_training_youth.html?locale=sk&root_default=SUM_1_CODED%3D15&utm 

EURÓPSKA KOMISIA. 2001. Biela kniha o mládeži: nový impulz pre európsku mládež. Brusel: Európska komisia, 2001. 48 s. ISBN 92-894-0375-1 

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV. 2024. Mobilita mladých ľudí v EÚ: výzvy a možnosti. Luxembursko: Európsky dvor audítorov, 2024. 42 s. ISBN 978-92-9248-308-0 

KIMMING, M.: International Youth Projects 101: Organising Youth Exchanges. 30. Máj 2022 [online], [cit. 26.12.2024]. Dostupné na internete: < https://michaelkimmig.eu/topics/coaching-mentoring/> 

LIPKOVÁ, Ľ. 2011. Európska únia. Bratislava: Sprint dva, 2011. 448 s.  

ISBN 97855059393336 

MARTI, T. – KRZAKLEWSKA. E. – BASARAB. T. 2020. Youth worker education in Europe: Policies, structures, practices. Council of Europe Publishing, 2020. 220 s.  

ISBN 978-92-871-8868-7 

RISSE, T. – MAIER. L. M.: Europeanization, collective identities and public discourses (IDNET).  [online], [cit. 26.12.2024] Dostupné na internete: <https://www.files.ethz.ch/isn/27144/07_Maier_Risse-03.pdf> 

SALTO-YOUTH: Zapoj sa do inklúzie!. [online], [cit. 23.12.2024]. Dostupné na internete: https://www.salto-youth.net/downloads/4-17 4356/Zapoj%20Sa%20Do%20Inkl%C3%BAzie.pdf 

Youth Europa: Report on the results of the call fot ideas on the European Year of Youth. [online], [cit. 23.12.2024] Dostupné na internete: <https://youth.europa.eu/sites/default/files/inline-files/Co-creation%20survey%20report.pdf>  

Youth Europa: Sprievodca Európskym zborom solidarity. [online], [cit. 26.12.2024] Dostupné na internete: https://youth.europa.eu/sites/default/files/inline-files/european_solidarity_corps_guide_2024_sk_v2.pdf