Švédsko od roku 2015 až dosiaľ predstavovalo vo svojej zahraničnej politike feministické tendencie. Čo to presne znamenalo pre danú zahraničnú politiku? Pre nezainteresovaného by slovné spojenie „feministická zahraničná politika“ evokovalo, že sa daná politika bude zameriavať iba na ženy. Avšak za takýmto rozhodnutím je viac skrytých aspektov. Ak sa štát zameriava na ideológiu feminizmu a presadzuje zrovnoprávnenie medzi mužmi a ženami, nemusí to znamenať niečo negatívne, no na druhej strane sa dá skĺznuť aj do extrémov. Pokiaľ sa krajina (nie len istý jednotlivec) orientuje na feministickú zahraničnú politiku prisľubuje, že ako celá krajina bude vždy dávať túto ideológiu do popredia – pred všetko ostatné. No už historicky sme zažili obdobia, keď ideológie ovládali krajiny a určili ich smerovanie inam, než bolo pôvodne zamýšľané…
V roku 2015 bola vo Švédsku vytvorená prvá samo definovaná feministická vláda na svete s výslovnou ašpiráciou presadzovať feministickú zahraničnú politiku. V rámci tohto odvážneho vyhlásenia sa Švédsko stalo prvým štátom, ktorý kedy verejne prijal feministickú zahraničnú politiku s deklarovanou ambíciou stať sa najsilnejším hlasom za rodovú rovnosť a plné uplatňovanie ľudských práv pre všetky ženy a dievčatá.
Keď sa švédska koaličná vláda zložená zo Sociálnodemokratickej strany a Strany zelených v roku 2015 dostala k moci a vyhlásila feministickú zahraničnú politiku, vzbudila pozornosť medzinárodných médií. Nové normatívne smerovanie švédskej zahraničnej politiky je úzko späté s bývalou ministerkou zahraničných vecí Margot Wallströmovou, ktorá je zástankyňou rodovej spravodlivosti v rámci práce Organizácie Spojených národov (OSN), pričom zastávala pozíciu vôbec prvej osobitnej predstaviteľky OSN pre sexuálne násilie v konfliktoch.[1] V odpovedi na často kladenú otázku, čo presne znamená feministická zahraničná politika, Wallströmová odkázala na súbor feministických nástrojov, ktorý pozostáva z troch základných bodov: zastúpenie, práva a prerozdelenie. Inými slovami, Švédsko sa snaží podporovať zastúpenie žien a ich účasť v politike vo všeobecnosti a najmä v mierových procesoch; obhajovať práva žien ako ľudské práva vrátane ochrany žien pred sexuálnym a rodovo motivovaným násilím; a pracovať na rodovo citlivejšom a spravodlivejšom rozdeľovaní globálnych príjmov a prírodných zdrojov. [2]
Vo všeobecnosti nie je zlé šíriť ideu zastúpenia žien v politike a iných sférach, ich práva a prerozdelenie moci tak, aby aj ženy dostali tieto možnosti. Na druhej strane, ak sa štát rozhodne uberať novým smerom vo vnútornej politike jedná sa len o vzťah občania-štát, ale pri zmene zahraničnej politiky je tento vzťah rozšírený o omnoho viac aktérov, ktorí môžu namietať voči danej politike v rámci medzinárodného prostredia. Feministická zahraničná politika totižto zviditeľňuje rodové konflikty záujmov a zároveň poskytuje platformu, z ktorej možno propagovať aj vysoko kontroverzné politické otázky národnému a globálnemu publiku.
V praxi feministickej zahraničnej politiky existuje vnútorné napätie medzi idealizmom a pragmatizmom. Feministická zahraničnopolitická agenda, umiestnená vo feministickom etickom rámci, ašpiruje na ciele a očakávania, ktoré prinesú viditeľné rodovo citlivé výsledky. Snaha o zásadnú zmenu hlboko zakorenených patriarchálnych štruktúr, rodová zaujatosť a medzinárodné inštitúcie sú však dlhodobými cieľmi, ktoré určite narazia na značný globálny odpor. Okrem toho je prax zahraničnej politiky často sprostredkovaná rôznymi politickými možnosťami a kompromismi, z ktorých niektoré môžu byť v rozpore s explicitnými etickými ideálmi a feministickými princípmi, ktoré sú základom feministickej zahraničnej politiky. Výsledkom tohto napätia môže byť množstvo rozporov. Napríklad niekoľko organizácií občianskej spoločnosti už kritizovalo švédsku vládu za to, že nedodržala svoju feministickú zahraničnú politiku počas migračnej krízy, keď v roku 2015 krajina prijala približne 160 000 žiadateľov o azyl. Poznamenali, že zavedenie prísnych obmedzení a hraničných kontrol pravdepodobne ovplyvní ženy a mužov odlišne, napríklad preto, že ženám často chýba identifikačná dokumentácia potrebná na vstup do krajiny. A čo viac, prísnejšie politiky zlučovania rodín poškodzujú blaho žien, keďže mnohé ženy uviazli v utečeneckých táboroch na Blízkom východe a inde, kým ich manželia dorazili k švédskym brehom. Okrem toho takmer 30 % vládneho rozpočtu na rozvojovú pomoc bolo presmerovaných na globálny juh s cieľom zvládnuť migračný prílev. V dôsledku toho je niekoľko rozvojových programov špecificky zameraných na ženy a deti na globálnom juhu vystavené riziku straty darcovskej pomoci zo Švédska. [3]
Ďalšou oblasťou nekonzistentnej politickej praxe sú výsledky Švédska v oblasti vývozu zbraní. Na jednej strane je Švédsko už mnoho rokov silným zástancom preventívnej diplomacie pri podpore medzinárodných akcií, ktoré sa snažia predchádzať a riešiť základné príčiny konfliktov. Na druhej strane je jedným z desiatich popredných svetových vývozcov zbraní, čo umožňuje vývoz zbraní represívnym autoritárskym režimom. To spôsobilo nesúlad, pokiaľ ide o medzinárodné vnímanie obrazu Švédska: vláda sa považuje za humanitárnu superveľmoc, ktorá presadzuje feministicky orientovanú zahraničnú politiku, a napriek tomu vyvážané zbrane švédskej výroby často podporujú a umožňujú rodovo podmienené násilie a represie voči ženám. Nedávna diplomatická kríza medzi Švédskom a Saudskou Arábiou dobre ilustruje túto politickú dilemu. Švédsko už dlho vyváža zbrane do Saudskej Arábie. Začiatkom roku 2015 však švédsky minister zahraničných vecí ventiloval verejnú kritiku saudskoarabského režimu za jeho zlý stav v oblasti ľudských práv a tvrdé zaobchádzanie a tresty saudskoarabských disidentov vrátane odsúdenia tisíc rán bičom a desať rokov väzenia pre saudskoarabského blogera Raifa Badawiho.[4] Wallströmová označila trest za poburujúci a „stredoveký“, čo spôsobilo veľký diplomatický spor medzi oboma krajinami. Saudská Arábia rýchlo zareagovala odvolaním svojho veľvyslanca a obvinila švédskeho ministra zahraničných vecí z kritiky islamského náboženstva. Arabský svet (vrátane Palestínskej samosprávy, ktorá predtým vyjadrila veľké uznanie za uznanie Palestíny Švédskom), Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive a Organizácia islamskej spolupráce nasledovali príklad a odpovedali podobnými tvrdými vyhláseniami proti švédskej vláde, vrátane zrušenia Wallströmovej hlavného prejavu na summite Ligy arabských štátov v Káhire. Viaceré členské štáty EÚ sa zároveň diplomaticky zviditeľnili a dištancovali sa od švédskeho postoja. Napriek týmto diplomatickým následkom sa švédska vláda rozhodla zrušiť zbrojný obchod so Saudskou Arábiou. Šlo o rozhodnutie, ktoré ostro kritizovali mnohí predstavitelia švédskeho finančného a diplomatického sektora. Okrem toho bývalý minister zahraničných vecí a najvyšší diplomat Carl Bildt tvrdil, že zrušenie obchodu so Saudskou Arábiou poškodilo medzinárodné postavenie a povesť Švédska.[5]
„Rodová rovnosť je základnou hodnotou vo Švédsku a tiež pre túto vládu,“ povedala Wallströmová pre noviny Aftonbladet. „Nebudeme však pokračovať vo feministickej zahraničnej politike, pretože toto označenie zakrýva skutočnosť, že švédska zahraničná politika musí byť založená na švédskych hodnotách a švédskych záujmoch.“ [6] Na toto „vyjadrenie“ sa môžeme dívať z rôznych pohľadov. Vo vnútornej politike štátu sa stále budú zameriavať na rodovú rovnosť, ale v rámci zahraničnej politiky od nej odstúpia? Feministická zahraničná politika v teórii poskytuje ozaj prísne etické meradlo, ktoré je ale v praxi ťažko naplniteľné. Primárnym dôvodom pre neuskutočniteľnosť je ekonomický záujem štátu, ktorý následne sťažuje aplikovanie feministickej zahraničnej politiky v rámci medzinárodného priestoru. Ďalším aspektom je to, že žiadna zahraničná politika nie je etická a koherentná, pokiaľ nezohľadňuje odlišné potreby žien vo svete – iné potreby má žena v Európe a odlišné tá v Afrike, pričom jedna si hľadá vhodnú vysokú školu a druhá zdroj pitnej vody… Ak sa nejaká politika chce zameriavať na základné ľudské práva, prečo je nutné danú politiku nazývať feministickou?
Zdroje:
Concord, „Hur Feministic är Sveriges Utrikespolitik?“ Štokholm, 2016, www.concord.se/wp-content/uploads/Hur-feministisk-%C3%A4r-Svensk-utrikespolitik-CONCORD-2016.pdf .
Margot Wallström, “Speech by the Minister for Foreign Affairs at Helsinki University,” Government Offices of Sweden, March 3, 2015, www.government.se/speeches/2015/03/speech-by-margot-wallstrom-at-helsinki-university/.
Margot Wallström, “Speech by the Minister for Foreign Affairs at Helsinki University,” Government Offices of Sweden, March 3, 2015, www.government.se/speeches/2015/03/speech-by-margot-wallstrom-at-helsinki-university/.
Margot Wallström and Timo Soini, “Mediation: The Real Weapon for Peace,” Huffington Post, January 29, 2016.
Swedish Foreign Action Plan for feminist foreign policy 2015–2018 including focus areas for 2016, Government Offices of Sweden, Ministry for Foreign Affairs, www.government.se/contentassets/b799e89a0e06493f86c63a561e869e91/action-plan-feminist-foreign-policy-2015-2018.
Pridaj komentár