Budúcnosť demokracie je na Slovensku najmä pred nadchádzajúcimi voľbami pomerne slušne skloňovanou témou. Šíria sa rôzne predikcie, podľa ktorých na Slovensku môže nastať nedemokratická vláda, v prípade, ak vyhrá konkrétna strana, alebo po voľbách vznikne koalícia strán, ktoré úplne nespĺňajú demokratické požiadavky. Problém však nevidíme len v nastávajúcich voľbách, ale ide o dlhotrvajúci proces, ktorého počiatky môžeme hľadať už v predchádzajúcom režime, respektíve pri prechode na súčasný stav. Aké nástrahy však Slovensko čakajú? Respektíve, akým výzvam už čelíme?
Slovensko je podľa Democracy Index od spoločnosti The Economist Intelligence z roku 2022 na 43. mieste so skoré 7.07, čo síce nie je skvelé číslo, no nepatrí ani k tým horším. Môžeme tak hovoriť o nejakom priemere. Vysoké číslo však vidíme pri hodnotení volebného procesu a pluralizmu politických strán. Konkrétne ide o skoré s hodnotou 9.58.[1] V kontexte Slovenska môžeme tvrdiť, že voľby prebiehajú bez priamej manipulácie, je tu voľná súťaž politických strán a strany ponúkajú politický pluralizmus. Zohľadňujú však tieto dáta dopodrobna reálny stav? Náš pohľad už taký pozitívny nie, nie len do budúcna, ale aj v súčasnosti. Áno, v súčasnosti môžeme vidieť, že každý má právo slobodne založiť stranu, ísť s ňou do volieb a tak pokúsiť sa získať mandát od občanov. No na to, aby strana dokázala získať akýkoľvek výtlak a rovnako vytvorila silný predvolebný marketing, sú potrebné peniaze. V skratke na to, aby ste dokázali byť vo voľbách úspešný, potrebujete za sebou silného sponzora alebo tým sponzorom byť sám. Tu už nastáva problém, ktorý z viacerých pohľadov popiera demokratické princípy. Tým je moc oligarchov v zákulisí strán. Tí za finančnú podporu strany pochopiteľne očakávajú určité záruky, ktoré im strana po prípadnom úspechu musí spätne vrátiť. Nie tak dávno sme tu mali kauzu, pri ktorej jeden z bývalých premiérov získaval peniaze pre stranu „vlastnou hlavou“.[2] Prostredníctvom týchto spomínaných faktorov sa dostávame priamo úmerne k problému plurality politických strán. Na papieri síce vidíme, že ide o pravicovú, ľavicovú alebo centristickú stranu, no ak na nich dokážu vplývať rôzne nátlakové skupiny a oligarchovia, je možné ešte hovoriť o tom, že strana je nejako presne ideologicky nastavená? Existuje však predpoklad, že v budúcnosti bude tento trend nie len že pokračovať, no príde aj zhoršenie. A to z dôvodu toho, že privatizácia je, respektíve bola už taká silná, že štát je prakticky čoraz viac odkázaný na dohody s korporáciami a bankami. Je tento princíp skutočne demokratický a udržateľný? Na papieri a podľa indexov, ktoré skúmajú len povrch problému áno, problém je však v samotnej podstate veci.
Ďalším nezanedbateľným faktorom, ktorý vplýva na budúcnosť demokracie na Slovensku je nárast extrémizmu. Posledné roky nám ukazujú silný nárast extrémizmu, nielen v samotnej spoločnosti, no rovnako v prostredí politických strán. Ak si vezmem rok 2016, tak Kotlebovci – Ľudová strana naše Slovensko získala v parlamentných voľbách 8,04%. V roku 2020 si podobný trend udržala, no súčasné prieskumy poukazujú na výrazný nárast. Spoločne so stranou Republika, ktorá je strana odídencov z „ĽSNS”, by podľa prieskumu AKO z apríla 2023 získali niečo vyše 12%. Je pravda, že podľa preferencií by sa do parlamentu dostala len strana Republika s 9%, no ide skôr o princíp, ktorý poukazuje na ich spoločný rast.[3] Extrémistické myšlienky však nenachádzame len v prostredí týchto strán, no rovnako aj u Smeru – SD. V ich kontexte však pravdepodobne nejde o samotné presvedčenie o týchto myšlienkach, ale skôr o čo najširší záber vplyvu na voliča. Extrémizmus taktiež definujeme ako aktivity s rôznorodým charakterom, odohrávajúce sa vo verejnom priestore, ktoré môžu disponovať konšpiračným charakterom. Táto činnosť je pomerne širokospektrálna a časť môže prekračovať zákonnú toleranciu. Bežná alebo laická verejnosť takéto myšlienky alebo aktivity spojené s konšpiráciami považuje za antidemokratické. Napriek tomu, môžu disponovať niekoľkými spoločnými znakmi, ale takisto môže prichádzať aj k ich významovej odlišnosti.[4] Je možné, aby aj v budúcnosti prišlo k väčšiemu nárastu extrémizmu a tak ohrozeniu demokracie?
Súčasný vývoj nám ukazuje, že budúcnosť by mohla priniesť ešte výraznejší nárast týchto politických subjektov. Hneď z niekoľkých dôvodov. Svet sa momentálne ocitol vo viacerých krízach, či už ide o krízu ekonomickú, energetickú alebo vojnu na Ukrajine a zvyšujúce sa napätie na Taiwane. Ako sme spomínali, tieto faktory priamo pomáhajú k výtlaku týmto extrémistickým stranám, ktoré takéto témy využívajú na manipuláciu s voličom. Spomínané strany prostredníctvom jednoduchých metód útočia na najzraniteľnejšie miesta voliča, ktorý na tomto základe má pocit, že sú jediní, ktorí sa o jeho problémy zaujímajú. To môžeme sledovať najme pri vzraste strany ĽSNS, ktorá využívala na maximum rómsku otázku. Teraz využívajú najmä krituku podpory Ukrajiny vo vojne proti Rusku a spomínané krízy. Všetky tieto faktory napomáhajú k proti-systémovým náladám, ktoré sa tvoria v spoločnosti a vytvárajú tak nedôveru v inštitúcie, čo pochopiteľne je útokom na demokraciu. Ak si vezmeme prieskumy z minulého roka, konkrétne z novembra 2022, tak prezidentke dôverovalo 25% opýtaných, vláde len 12%, médiám 17% a obecným zriadeniam 36%.[5] Tieto čísla sú drasticky nízke. Dôvodom nedôvery však nie je len demagógia spomínaných strán, ale rovnako neschopnosť inštitúcií ponúkať občanom dôstojné zastúpenie. Posledná, už padnutá vláda je najlepším príkladom pre toto naše tvrdenie. Nekompetentnosť nás doviedla do mizivého stavu dôvery, čo sa určite prejaví aj v nasledujúcich voľbách, kde z nášho pohľadu budú anti-systémové strany na historických maximách.
Z nášho pohľadu posledným faktorom, ktorý v budúcnosti markantne ovplyvní stav demokracie na Slovensku, je čoraz väčšia chudoba. Štatisticky má 2,6 milióna Slovákov mesačný príjem do 700 eur a 4,5 milióna do 1000 eur.[6] Ide síce o štatistiku pred vrcholom inflácie, teda z roku 2022, no ide skôr o princíp ako o explicitné čísla. Chudoba je z nášho pohľadu asi najsilnejším varovným prstom demokracií. Kapitalizmus v dnešnom ponímaní prakticky dopomáha k nárastu chudoby a to globálne. Bohatí bohatnú, chudobní sú čoraz chudobnejší. Asi nemusíme hovoriť o tom, že tento trend do budúcna bude narastať. Prečo tomu tak je?
Tento problém je síce globálny, no zasiahne aj Slovensko. Ak si ako príklad vezmeme veľké korporácie ako Meta, Microsoft a spoločnosti vlastnené Elonom Muskom, tak pri všetkých uvidíme jeden dôležitý fakt. Požierajú konkurenciu a stávajú sa stále silnejšími. Týmto firmám už ťažko niekto v niečom zabráni. Kumulujú neskutočný majetok, ktorý nie len že takmer nie je možné vyčísliť, no stále ho dokážu a chcú zväčšovať. Je prakticky nemožné sa im priblížiť, pretože ak by aj prišla konkurencia, v okamihu ju odkúpia a posilnia tak svoje postavenie. Prerozdelenie bohatstva je tak nepomerné, že zatiaľ čo polovica populácie nemá čo jesť, tak 0,1% obyvateľstva si môže denne postaviť vatru z peňazí. Áno, je pravdou, že tieto spoločnosti si vybudovali sami a ich zisk je opodstatnený, no treba podotknúť, že nič z toho by nebolo bez ľudí, ktorí sú spotrebitelia týchto služieb. V momentálnej situácii tak svoju moc využívajú a stále čoraz viac od svojich spotrebiteľov získavajú zisk. Problém však nastane, ak úplne vymizne stredná vrstva. Tieto veľké korporácie už nebudú kumulovať žiadne bohatstvo, keďže ho budú prakticky celé vlastniť. Tu sa takmer s istotou dostaneme k tomu, že ľudia budú hromadne voliť nedemokratické subjekty alebo dôjde k revolúcii. Súčasný model je jednoducho neudržateľný a chudoba sa rok čo rok zväčšuje. A to pochopiteľne zasiahne a už aj zasahuje Slovensko, v ktorom sa chudoba mimoriadne prehlbuje.
Slovensko v budúcnosti čaká viacero nástrah, ako sme spomínali netransparentná politická súťaž a falošný pluralizmus. Taktiež nárast anti-systémových strán, ktoré sú spojené aj s nerovnomerným prerozdelením bohatstva. K tomu všetkému nás čaká aj environmentálna kríza, ktorá so sebou prinesie veľa nástrah. Demokracia tak nie je ohrozená len na Slovensku, ale globálne.
Zdroje:
[1] Frontline democracy and the battle for Ukraine. [online], [cit.3/6/2023]. Dostupné na internete:<https://pages.eiu.com/rs/753-RIQ-438/images/DI-final-version-report.pdf?mkt_tok=NzUzLVJJUS00MzgAAAGMGrIJvqyRAbCSaxUVHa5YT9bS–QwhswlNMOTLUMxaT-KxWoIfBk1gsiewE8PNjvT3J-T9jOlsjdEPJDNvkRgNRU4RvUlaeLekygRQ7t1HSXBhg>.
[2] Fica má usvedčovať tajná nahrávka, odmieta ju. [online], [cit.3/6/2023]. Dostupné na internete:<https://domov.sme.sk/c/5416129/fica-ma-usvedcovat-tajna-nahravka-odmieta-ju.html>.
3] SME voľby. [online], [cit.3/6/2023]. Dostupné na internete:<https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023>.
[4] LICHNER, V. a kol.: Extrémizmus a radikalizácia v sociálnych kontextoch. Košice : UPJŠ, 2018, s. 19.
5] Dôvera v inštitúcie. [online], [cit.3/6/2023]. Dostupné na internete:<https://www.akosamateslovensko.sk/tema/dovera-v-institucie/>.
[6] Príjmová chudoba: Polovica slovenských domácností žije zo 700 eur mesačne. [online], [cit.3/6/2023]. Dostupné na internete:<https://www.trend.sk/spravy/prijmova-chudoba-polovica-slovenskych-domacnosti-zije-700-eur-mesacne>.
Pridaj komentár