Press ESC to close

Riziká spojené s používaním internetu a sociálnych sietí pri deťoch a adolescentoch

Závislosť. Najhoršie nutkanie, ktoré môže človek pociťovať. Má tendenciu ničiť ľudské životy a zotročovať myseľ v každom veku. Drogy, gamblerstvo, hazard, alkohol, závislosť na jedle alebo najnovšie aj sociálne siete. Práve aspekt závislosti na sprostredkovateľských médiách, sociálnych sieťach a internete sa stáva hitom číslo 1 v rebríčku závislostí za posledné desaťročia. Je nimi ovplyvnený takmer každý človek, no v najväčšom ohrození sú tí najzraniteľnejší – deti a mládež. Práve táto skupina ľudí má čoraz väčšiu potrebu existovať v online svete. Na túto tému bolo napísaných nespočetne veľa článkov, viedli sa debaty a diskusie, no napriek tomu sa príslušné orgány zodpovedajúce nielen za vývoj mladistvých, ale za chod spoločnosti, venujú tejto problematike len veľmi povrchne, ak vôbec.

Ako to teda je? Ako sú deti ohrozené vo virtuálnom svete? Tejto problematike sa vo svojej štúdii venoval profesor Brain O’Neil a oddelenie pre štrukturálnu a kohéznu politiku IPOL v Európskom parlamente. Zameriaval sa predovšetkým na faktor stretu medzi deťmi a informáciami, či na styk s cudzími osobami prostredníctvom sociálnych sietí, šikanu, mentálne zdravie a iné.

Stretávanie sa s nenávistným či agresívnym obsahom nie je žiadnou novinkou, čo ukazujú aj postrehy spomenuté v tejto štúdii. Čísla ukazujú, že 4 – 48% detí v rozmedzí 12 – 16 rokov na mesačnej báze dostávali nenávistné alebo agresívne podnietené správy prostredníctvom sociálnych sietí. Do stretu s krvavým alebo násilným obsahom prišlo v priemere 13% detí vo vekovej kategórii od 12 – 16 rokov. 12% sa stretlo s pro-anorektickým obsahom, čo propagovalo skreslené predstavy o výzore. V tesnom závese bol publikovaný a rizikovej skupine prístupný obsah spojený s užívaním drog, sebapoškodzovaním a spôsobovaním si bolesti a až 8% obsahu virtuálne sprostredkujúci akt spáchania samovraždy.[1]

Ďalším rozoberaným bodom je sexuálny obsah. Údajne, 33% detí v rozmedzí 9 až 16 rokov naprieč Európskou úniou boli vystavené sexuálnym fotografiám, či pornografii. Tieto čísla sú vo veku od 15 do 16 rokov markantne vyššie dosahujúc až 61%, čo vytvára mylné predstavy o sexuálnom živote dospievajúcich mladistvých, a to potom praktizujú aj v reálnom živote. Online obsahu takejto formy sú podľa štúdie viac vystavovaní chlapci než dievčatá, čo ich podnecuje k agresívnejšiemu správaniu sa v intímnej oblasti pri prvých skúsenostiach, a zároveň majú vyššiu tendenciu stať sa na pornografii závislými.[2] Nepokoj však spôsobujú aj deti vo veku okolo 12 rokov. V tomto veku ešte dieťa nemôže plne chápať sexualitu, pretože je to nad rámec jeho chápania v tomto vývinovom stupni. Práve to môže byť neskôr koreňom pre rôzne deviácie pri ďalšom dospievaní či živote.

Nasledujúcou v poradí je kapitola o dezinformáciách. Takmer 50% opýtaných odpovedalo, že na dezinformáciu narazia minimálne raz za týždeň a jedna tretina opýtaných, že na takzvané „fake news“ narážajú denne.[3]

„Spoločné výskumné stredisko Európskej komisie zistilo, že počas pandémie COVID-19, keď bola potreba presných informácií najdôležitejšia, takmer tri štvrtiny detí vo veku od 10 do 18 rokov (69%) v 11 prešetrených krajinách uviedlo, že narazili na informácie, ktoré podľa nich neboli pravdivé.“[4] Je nutné poznamenať, že podľa prieskumov UNICEF je 75%[5] detí neschopných posúdiť pravdivosť informácie na internete. Podľa Komisie pre falošné správy a kritickú gramotnosť na školách vo Veľkej Británii je táto štatistika trochu lichotivejšia, kedy čísla ukazujú, že iba polovica detí sa obáva o svoju schopnosť rozoznať správy falošné od správ pravdivých. Čo je však hrôzostrašné je, že len 2% detí má gramotné schopnosti na to, aby vedeli pravdivosť správy odlíšiť. Šírenie „fake news“ má však dopady aj na psychiku dieťaťa, do čoho sa zarátava jeho sebavedomie a potenciálne sa prostredníctvom hoaxov zvyšuje aj úroveň úzkosti a vzniká obava z prejavenia svojich názorov, lebo môžu byť nesprávne.[6]

Jednou z tém rozvíjajúce dopad sociálnych sietí na deti je aj risk spojený s potenciálne škodlivým kontaktom s dospelým alebo rovesníkom. Prieskum EU Kids online odhalil skutočnosť, že deti od 9 – 16 rokov mali v 37% prípadov kontakt skrz sociálne siete s človekom, ktorého doposiaľ nepoznali. 16% z opýtaných potom aj dosvedčilo, že sa s danou osobou, ktorú stretli vo virtuálnom priestore, videli osobne.[7] Aj keď sa týmto spôsobom deti učia nájsť si mechanizmy, kedy je vhodné komunikáciu iniciovať alebo v nej pokračovať, čo napomáha k zlepšeniu hodnotenia neverbálnych prvkov pri kontakte s cudzincami, stále je potrebné týchto jedincov chrániť.

Chrániť ich z jednoduchého dôvodu, voči sexuálnym predátorom, a teda „groomingu“[8]. Práve relatívna anonymita, ktorú poskytuje internet je voda na mlyn pre ľudí, ktorí vyhľadávajú a iniciujú kontakt so sexuálnym podtónom, navrhujú sexuálne aktivity, či podnecujú rozhovory s touto tematikou pre dospievajúcich. Práve adolescenti sa potom častokrát môžu stať obeťou sexuálneho násilia, čo sekunduje aj fakt, že až štvrtina účastníkov takejto komunikácie interagovala s cudzími dospelými ľuďmi online a až 65% z nich zažilo sexuálne oslovenie od tohto človeka. Je však nutné dodať, že ani dospievajúci nie sú bez chyby, keďže pomerne veľká časť, 23% z nich, nasledovali štruktúru sexuálneho groomingu, a tak sexuálneho devianta ešte viac dráždili.[9]

Ruka v ruke s groomingom existuje aj sexuálne vydieranie, známe aj ako „sextortion“. Tento pojem v praxi znamená vyhrážanie sa zverejnením intímnych fotografií obete za účelom poskytnutia nových, iných fotiek alebo priamo sexu a iných služieb. Čo je však zaujímavé, je fakt, že obeťami týchto útokov sú prevažne chlapci a mladí dospelí muži. Na platformách ako Snapchat alebo Instagram sa vydierači vydávajú za ženy, následne žiadajú od mužov šteklivé fotografie za účelom finančného obohatenia sa. Ak tak obeť nespraví, fotografie zverejnia jeho rodine a blízkym. Obeťami tejto praktiky bolo až 5% respondentov.[10]

Ďalším bodom je sexting[11]. Výsledky publikované v štúdii ukazujú, že z 3300 študentov vo veku od 12 – 16 rokov až 8% posiela alebo preposiela sexuálny obsah, zatiaľ čo takmer 20% ho prijíma priamo od tvorcu obsahu a viac ako 25% sa k nemu dostane pomocou prostredníka. Stretávame sa však aj s názorom, že zdieľanie intímnych fotografií je chápané ako sebaprezentácia vo vývoji vzťahov adolescentov, pričom práve takéto fotografie majú slúžiť ako dôkaz priateľstva a riziko s tým spojené je považované za akceptovateľné pre bližšie spojenie priateľov na báze „priateľskej intimity“.[12]

Okrem iného sa na webe môžeme stretnúť s ideologickým presviedčaním a manipuláciou. Ideálnym príkladom by bol extrémizmus v akejkoľvek forme. Človek, ktorý nemá ucelenú predstavu o problematike a je vystavovaný len určitým ideologicky zafarbeným informáciám, je ľahko manipulovateľný a kontrolovateľný. Rôzne formy radikalizácie, napríklad aj široko známy Islamský štát fungoval na takejto schéme, na základe ktorej si získaval priaznivcov po celom svete.

Mentálnu pohodu detí a adolescentov veľkou mierou ovplyvňuje aj kyberšikana. Vedomé a opakované vytváranie ujmy prostredníctvom telefónov a iných elektronických zariadení sa stalo denným chlebom pre veľkú časť populácie v rozmedzí od 9 do 16 rokov. Až 23% z tejto vekovej kategórie sa stali obeťami útokov na sociálnych sieťach prostredníctvom komentárov, či správ a na základe toho až 20% z nich zažilo ďalšie obťažovanie od svojich rovesníkov, čo priamo vedie k marginalizácii jedinca. Práve preto je potrebné do edukačných zariadení priniesť inováciu v podobe sociálno-emotívneho učenia, vzdelávanie o bezpečnosti online a správať sa k ostatným s rešpektom, čo by malo za následok pozitívnu odozvu v zmysle znižovania skúseností a angažovania sa v šikanujúcom správaní.[13]

Je otázka sociálnych sietí a internetu vážne relevantnou témou? Odpovede na túto otázku sa diametrálne odlišujú a nikto zatiaľ s určitosťou nevie povedať, či je všetko v najlepšom poriadku, alebo naopak, zdravý vývin detí klesá na krivke kvality. Prehľad vypracovaný UNICEF-om naznačuje, že „mierne používanie digitálnych technológií má tendenciu byť prospešné pre duševné blaho detí, zatiaľ čo žiadne používanie alebo príliš veľa používanie môže mať malý negatívny vplyv“.[14]

Zároveň sa môžeme baviť o čase strávenom na internete. Kde je hranica a kedy je potrebné povedať stop? Ani tu nie je odpoveď jasná, pretože sa to odvíja individuálne, avšak deťom z 19 krajín EÚ vo veku 12 – 16 rokov boli položené otázky s nasledovnými  indikátormi, od ktorých sa môžeme odraziť:

·   4% uviedlo, že zanedbali jedenie alebo spánok kvôli internetu;

·   10% uviedlo, že sa cítili rozrušení, keď mohli byť online;

·   11% uviedlo, že na internete trávili čas z nudy, bezcieľne;

·   13% uviedlo, že strávili menej času s rodinou, priateľmi alebo školskými povinnosťami kvôli času strávenému online;

·   10% neúspešne skúšalo stráviť menej času online.[15]

Z tohto titulu sa dá povedať, že štatistika je na tom oveľa lepšie ako sme predpokladali. Intenzívne používanie internetu nemusí hneď znamenať katastrofu, aj keď všetko závisí predovšetkým od psychologickej predispozície a vlastností dieťaťa. Pretože doposiaľ nebola nájdená priama korelácia medzi zhoršovaním kvality života detí prostredníctvom internetu a jeho používania, je potrebné túto polemiku riešiť s citom a individuálne. Určite je potrebné vykonať nespočetné množstvo štúdií, ktoré budú skúmať konkrétne premenné, aby sa dali vyvodiť jasné závery a prijať sa riadne opatrenia.

Deti a adolescentov je potrebné edukovať, dať im základy kritického myslenia a internetovej gramotnosti, aby informácie vedeli využívať vo svoj prospech a na svoje obohacovanie sa rovnako, ako ich treba upovedomiť o bezpečnostných rizikách spojených s jeho užívaním a dať im návod na to, aby sa vedeli nepríjemnostiam vo svojom vlastnom záujme vyhnúť.


Zdroje:

[1] Brian O’NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 20 – 21. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupné na: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2023/733109/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf

[2] Brian O’NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 22 – 24. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupné na: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2023/733109/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf

[3] Brian O’NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 24. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupné na: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2023/733109/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf

[4] Joint Research Centre. (2021). How children (10-18) experienced online risks during the Covid-19 lockdown: Spring 2020. str. č. 28 – 29. Dostupné na: https://data.europa.eu/doi/10.2760/562534

[5] Brian O’NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 24. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupné na: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2023/733109/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf

[6] National Literacy Trust. (2018). Fake news and critical literacy. The final report of the Commission on Fake News and the Teaching of Critical Literacy in Schools, str. 4. Dostupné na: https://cdn.literacytrust.org.uk/media/documents/Fake_news_and_critical_literacy_- _final_report.pdf

[7] Smahel, D., Machackova, H., Mascheroni, G., Dedkova, L., Staksrud, E., Ólafsson, K., Livingstone, S., & Hasebrink, U. (2020). EU Kids Online 2020: Survey results from 19 countries. Str. 94.  Dostupné na: http://www.lse.ac.uk/media-and-communications/assets/documents/research/eu-kidsonline/reports/EU-Kids-Online-2020-10Feb2020.pdf

[8] označenie interakcií na sociálnych médiách, ktoré možno interpretovať ako „prípravu“ dieťaťa na potenciálne sexuálne zneužitie

[9] Brian O’NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 26 – 27, 31 – 32. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupné na: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2023/733109/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf

[10] Brian O’NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 27. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupné na: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2023/733109/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf

[11] komunikácia založená na vymieňaní si explicitne sexuálne podnietených správ, výmena intímnych fotografií a podobne

[12] Brian O’NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 31 – 32. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupné na: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2023/733109/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf

[13] Brian O’NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 37 – 38. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupné na: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2023/733109/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf

[14] Brian O’NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 38. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupné na: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2023/733109/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf

[15] Brian O’NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 38 – 39. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupné na: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2023/733109/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *