Prečo povstania?
Tému hľadania širšej podstaty pojmu povstanie si nevyberáme náhodne. Pred pár dňami sme na Slovensku oslavovali jeden z najvýznamnejších štátnych sviatkov, pripomínajúcich si Slovenské národné povstanie, ktoré sa začalo 29. augusta 1944 heslom začnite s vysťahovaním,[1] symbolizujúcim začiatok ozbrojeného odporu voči ideológii nacizmu zosobnenú v nemeckých okupačných vojskách. Už v počiatku našej interdisciplinárnej analýzy môžeme pozorovať, že vplyv na samotný vznik povstania môže mať aj ideologický rozkol, neskôr pretavený do konfliktu dvoch (alebo viacerých) znepriatelených strán, stojacich na opačných koncoch ideologického spektra. Tu by sme mali však zákonite dochádzať k záveru, že takýto ideologický rozkol je v prostredí umožňujúcom vznik povstania priam nutnosťou. V rámci psychologického vnímania subjektu participujúceho na akte povstania, či už na jednej alebo na druhej strane, sa jedná o vzťah ja verzus ty alebo my verzus oni. Už len z uvedeného postavenia vyplýva, že ideový základ subjektov stojacich na opačných stranách barikády musí byť protichodný alebo aspoň nezlučiteľný. To, čo sa však často opomína aj pri nahliadaní na psychológiu človeka, je prežívanie činov spojených s povstaniami a ich automaticky konfliktnou a častokrát ozbrojenou podstatou. Zabúda sa na slovenského partizána v horách, ktorý po celý zvyšok života nosil vo svojom srdci pohľad na prestrelené líca svojho kolegu, s ktorým sa už potom nikdy nestretol.[2] Alebo na židovského pocestného, ktorý pomohol slovenským partizánom v utajení bez potrebných dokladov prejsť cez kontrolu nemeckých okupačných vojsk, no pravdepodobne skonal pri neskoršom vypálení jednej z obcí na strednom Slovensku.[3] Či na lekárov a sestričky v jednom zo slovenských špitálov, pomáhajúcim partizánom a židovským obyvateľom aj za cenu možnej popravy vojakmi nemeckého Gestapa.[4] Tieto a ďalšie príbehy upadajú do zabudnutia ľudstva, pričom práve ľudskosť je základnou esenciou každého ľudského činu, nepochybne aj povstania. Či je povstanie ako produkt ľudskosti a jej odvrátenej stránky súčasťou starovekého gréckeho princípu arché[5] alebo ide o produkt, ktorý silou vôle vieme zastaviť a priniesť radikálne politické zmeny k životu aj inou cestou. Na to sa pozrieme v ďalších riadkoch nášho príspevku.
Mytologizácia povstania
Kontext Slovenského národného povstania nám okrem popudu k vytvoreniu tohto príspevku pomôže aj pri hľadaní odpovedí na nami predostreté otázky. V úvode svojej knihy Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné? Peter Bielik, bývalý predseda Zväzu protikomunistického odboja, publikujúci pod pseudonymom Peter B. Podolský[6] a sympatizujúci s fašistickým Slovenským štátom[7] uvádza tri pohľady:
- Ak bola väčšina národa k povstaniu ľahostajná a dobrovoľne sa ho zúčastnilo menej ako 1% obyvateľstva, nemohlo byť národné.
- Ak vypuknutie povstania viedlo k viacerým závažným zločinom, nemohlo byť slávne.
- Ak povstanie viedlo k rozsiahlym stratám na ľudských životoch a zároveň spôsobilo výrazné materiálne a morálne škody, nemohlo byť užitočné.[8]
Tieto tvrdenia sú v kontraste s názorom historika Martina Pekára, ktorý je presvedčený, že posolstvo Slovenského národného povstania na svojej morálnej sile nestratilo a to najmä vďaka tomu, že bolo súčasťou celoeurópskej protinacistickej rezistencie a taktiež sa zakladalo na hodnotách slobody či humanizmu.[9] Ak nazrieme na túto problematiku prizmou pragmatického politického pohľadu, boli počiny armády a partizánov v Slovenskom národnom povstaní najvýznamnejšie hlavne z hľadiska nášho posunu k víťazným mocnostiam druhej svetovej vojny. To v konečnom dôsledku znamenalo výrazne odlišné postavenie Slovenska v rámci povojnového usporiadania po druhej svetovej vojne, najmä v oblasti reparácií, a to aj napriek udalostiam, ktoré drasticky zmenili budúci štátotvorný vývoj Slovenska/Československa. Vo svojej úvodnej argumentácii Peter Bielik alias Peter B. Podolský ďalej uvádza, že počet vojakov armády participujúcej na povstaní sa pohyboval niekde okolo 60 000. Povstania sa zúčastnilo približne 17 000 partizanov, z čoho bolo 10 000 Slovákov. Povstania sa tak nezúčastnili ani 3% Slovákov, pričom do boja nezasiahli ani 2% z celkovej populácie. Uvedené dopĺňa o tvrdenie jedného z popredných povstaleckých činiteľov Gustáva Husáka. Ten vo svojich pamätiach poznamenal, že existovali celé partizánske oddiely, ktoré na nemecké vojská nevystrelili ani raz.[10] Mytologizácia dejín je však jednou z elementárnych častí budovania národného povedomia vedúcemu k pocitu hrdosti. Rovnako tomu tak je aj v prípade povstaní. Tu sa však nejedná len o nástroj zveličenia, avšak v mnohých prípadoch slúži mytologizácia povstania ako prostriedok ospravedlnenia aktu povstania v súvislosti s jeho budúcimi následkami, ktoré nemusia byť viditeľné inštantne.
Hodnoty a povstanie
Už v úvode sme naznačili, že v súvislosti so vznikom povstania musí existovať aspoň elementárny nesúlad. Ak subjekt považuje svoje vnímanie sveta za nezlučiteľné s vnímaním protivníka, musí zákonite dochádzať aj k hodnotovej disharmónii, keďže hodnoty aj napriek ich nejasnému axiologickému či terminologickému zakotveniu s vnímaním reality jednoznačne súvisia. Ak sa však zameriame na problematiku povstania v kontexte hodnôt zisťujeme, že tieto dva činitele, jeden reálnej materiálnej povahy a druhý skôr duchovnej, nereálnej, či nehmotnej povahy, spolu súvisia oveľa hlbšie ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ako pripomína slovenský filozof Vladimír Brožík, boli to práve mechanizmy hľadania hodnôt, vďaka ktorým bola Európa dejiskom toľkých ideových, kultúrnych, náboženských, politických aj technologických prevratov.[11] Z uvedeného tak môžeme vyvodiť, že sa v istom zmysle jednalo o povstanie voči zaužívanému systému v jednej zo súčastí celej spoločnosti a mnohokrát aj v rámci celospoločenského systému ako takého. Pri uvedomení si vzájomného vzťahu ideálu a reality, ktorý produkuje vzájomné ovplyvňovanie sa a tým pádom aj zmenu podstaty a vnímania oboch pojmov, môžeme dochádzať k rozpoluplným záverom. Hodnoty, na ktorých bolo povstanie jedného z uvedených typov postavené sa počas realizácie povstania zákonite menia prostredníctvom vyššie spomenutého vzťahu. To môže implikovať, že zadefinovanie podstaty povstania nie je možné, keďže sa vďaka fluidnej povahe hodnotový rámec povstania často mení. Tým pádom je ťažké zadefinovať presné hranice týchto zmien a rovnako tak sa mení aj samotné hodnotové jadro povstania. Daný problém priamo súvisí s pojmovým relativizmom, ktorý vo svojom príspevku Prekonávanie relativizmu v súčasnej filozofii histórie analyzoval filozof Eugen Zeleňák.[12] Aj napriek nami spomenutému názvu príspevku, snaha o prekonanie relativizmu je v našom prípade nesmierne obtiažnou úlohou. Svedčí o tom aj tvrdenie amerického behavioristu Charlesa Morrisa, podľa ktorého hodnoty tvoria celok, pričom každú z nich podmieňujú viaceré dohromady. Zmena aj tej úplne poslednej hodnoty sa potom môže dotýkať všetkých.[13] Ak teda dochádza k takémuto pohybu na hodnotovom poli, musí skôr či neskôr dôjsť ku konfliktu so subjektom, vyznávajúcim nekompatibilné hodnoty v prostredí povstania. V globálnom meradle ide zväčša o konflikt vytvárajúci aj obete na ľudských životoch, pričom práve v našom úvode spomíname, aké strašné sú osudy s ľudskými obeťami na konci. Posledné dve otázky vyplývajúce s nášho skúmania si však musí zodpovedať každý z nás. Do akej miery je tak možné povstať voči systému, produkujúcemu stále viac ľudského nešťastia nástrojom, ktorý propagujú všetci politici zvolení práve prostredníctvom tohto nástroja, voľbami. Keď vás váš úsudok doviedol k odpovedi, že povstanie sa nástrojom volieb uskutočniť nedá, zostáva už len druhá otázka a tou je, či zmena nastavenia vytvárajúceho nešťastie, utrpenie a umieranie stojí za vykonanie pomocou nešťastia, utrpenia či umierania.
Zdroje:
[1] Ústav pamäti národa: august 1944 – začiatok Slovenského národného povstania. [online], [cit. 31/8/2023]. Dostupné na internete: <https://www.upn.gov.sk/sk/29-august-1944—zaciatok-slovenskeho-narodneho-povstania/>.
[2] TASLER, M.: Kosodrevie. Príbehy z povstania. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 2014, s. 11-15.
[3] TASLER, M.: Kosodrevie. Príbehy z povstania. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 2014, s. 26-31.
[4] TASLER, M.: Kosodrevie. Príbehy z povstania. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 2014, s. 66-70.
[5] ENCYCLOPAEDIA BELIANA: arché. [online], [cit. 31/8/2023]. Dostupné na internete: <https://beliana.sav.sk/heslo/arche>.
[6] HRUBOŇ, A.: „ZA SLOVENSKÝ ŠTÁT, ZA NOVÚ EURÓPU!“ Hlinkova garda v období nemeckej okupácie. [online], [cit. 31/8/2023]. Dostupné na internete: <http://forumhistoriae.sk/sites/default/files/hrubon_za_slovensky_stat.pdf>.
[7] ČTK: Kandidát SNS na šéfa ÚPN je vraj zástancom Slovenského štátu. [online], [cit. 31/8/2023]. Dostupné na internete: <https://domov.sme.sk/c/2938735/kandidat-sns-na-sefa-upn-je-vraj-zastancom-slovenskeho-statu.html>.
[8] PODOLSKÝ, P.: Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?. Bratislava: Post Scriptum, 2021, s. 5.
[9] BARTOŠOVIČOVÁ, M.: Historik Martin Pekár: Posolstvo Slovenského národného povstania nestratilo na svojej morálnej sile. [online], [cit. 31/8/2023]. Dostupné na internete: <https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/historik-martin-pekar-posolstvo-slovenskeho-narodneho-povstania-nestratilo-na-svojej-moralnej-sile/>.
[10] PODOLSKÝ, P.: Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?. Bratislava: Post Scriptum, 2021, s. 7.
[11] BROŽÍK, V.: O hodnotách a ľuďoch. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Filozofická fakulta, 2006, s. 115.
[12] ZELEŇÁK, E.: PREKONÁVANIE RELATIVIZMU V SÚČASNEJ FILOZOFII HISTÓRIE. [online], [cit. 31/8/2023]. Dostupné na internete: <https://www.sav.sk/journals/uploads/01261433filozofia.2021.76.1.2.pdf>.
[13] BROŽÍK, V.: O hodnotách a ľuďoch. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Filozofická fakulta, 2006, s. 121.
Pridaj komentár