Už dávno zmizli portréty Josifa Stalina zo stien našich škôl, úradov či pohostinstiev. Avšak myšlienky a množstvo vydaných kníh tohto sovietskeho vodcu tu ostanú naveky. A to aj napriek tomu, že za večné živého sa považuje jeho predchodca Vladimír Lenin. Dnes máme pred sebou knihu od Josifa Vissarionoviča Stalina – Ekonomické problémy socializmu v SSSR. V tejto práci sa zameriame ako už napovedá názov práce, predovšetkým na ekonomické problémy, ktorými vtedajší Zväz sovietskych socialistických republík trpel. Avšak, trpí týmito istými problémami aj dnešné kapitalistické svetové spoločenstvo?
V úvode tejto práce si povieme niečo o autorovi tejto knihy, o ktorom už s určitosťou každý z nás počul. Josif Vissarionovič Džugašvili, alebo ako ho prezývala jeho matka Soso – neskôr Stalin – či muž z ocele sa narodil v Gruzínskom meste Gori do chudobnej rodiny v auguste roku 1878. Jeho matka však bola silne veriaca a zo svojho syna chcela mať kňaza.[1] S postupom veku však jeho záujem o cirkevné knihy upadal, no zakázaná literatúra na čele s Marxom mu chutila čoraz viac. V roku 1899 sa stal ateistom a seminár, ktorý dovtedy navštevoval nadobro opustil. Postupom času vstúpil do boľševickej strany kde zaujal aj samotného predsedu Vladimíra Lenina – v tomto čase Stalin organizoval rôzne štrajky a protesty voči cárovi. Po prevzatí moci komunistami v Rusku v roku 1917, ho Lenin vymenoval za generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Ruska. Po Leninovej smrti v roku 1924 sa začína boj o moc v strane, z ktorého Stalin vzišiel úspešne a stal sa tak na štvrť storočie najvyšším predstaviteľom ZSSR.[2]
Stalin bol nízkej postavy, mal mäkký hlas, no bol veľmi dobrým manipulátorom bez štipky zľutovania. Za svoje roky vládnutia si dokázal vybudovať silný kult osobnosti, ktorý je aj v dnešnej dobe niektorými ľuďmi oslavovaný a naopak mnohými zatracovaný. Stalin pomohol v druhej svetovej vojne poraziť nacizmus a premeniť zaostalú krajinu na svetovú veľmoc. Táto skutočnosť o z neho spravilo hrdinu Zväzu sovietskych socialistických republík – avšak treba poznamenať, že tieto úspechy si vyžiadali množstvo nevinných obetí a neľútostného teroru zo strany štátu.
Vráťme sa už však k samotnej knihe, ktorá vyšla na sklonku jeho života, v roku 1952. Ide o zbierku článkov, v ktorých ako ho mnohí prezývajú „kormidelník SSSR“ reaguje a vkladá vlastnú ideu k napísaniu novej učebnici politickej ekonómií. Po Stalinovej smrti boli všetky jeho knihy, aj táto zaradené do skupiny zakázanej literatúry, a boli poväčšine skartované. Spomínaná kniha je písaná spôsobom, kde Stalin odpovedá na 10 konkrétnych otázok a zároveň reaguje na prejavy troch ako sa v knihe píše „súdruhov“. V tejto knihe je najlepšie vidieť spôsob uvažovania Stalina o ekonomických otázkach a marxistickom chápaní politickej ekonómie.
Ekonomické zákony za socializmu – Stalin na úvod tejto knihy porovnáva zákony prírody so zákonmi ekonomickými. Za dávnych čias predstavovalo pre ľudstvo najväčšiu pohromu rozvodnenie veľkých riek, povodne a silné búrky, s ktorými ľudia nedokázali bojovať. S postupom času a rozvojom ľudských znalostí sa im to podarilo a vodu dokázali naplno využívať vo svoj prospech. Ľudia nedokázali zrušiť prírodné faktory, ani nevytvorili nové zákony prírody. To isté tvrdí Stalin o zákonoch politickej ekonómie socializmu – že zákony ekonómie sú objektívne, nedajú sa zrušiť úplne, ale len pozmeniť v prospech širokých más. Teda oba druhy zákonov – tie prírodné i ekonomické sú nezrušiteľné len s tým rozdielom, že už existujúce ekonomické zákony predstavujú základ pre nové, ktoré vznikajú na základe nových výrobných vzťahov. Teda ekonomické zákony za socializmu sú zákony objektívne, odrážajúce zákonitosť procesov ekonomického života, ktoré prebiehajú nezávisle od našej vôle. Celý tento úryvok je akýmsi úvodom pre marxistickú výchovu nevzdelaných súdruhov. Táto kapitola je koniec koncov aj zhrnutím základu marxistickej teórie ktorá tvrdí, že príroda a spoločnosť sa vyvíja a svet predstavuje obraz nekonečného pohybu. Svet sa vyvíja, materiálne vzťahy sa vyvíjajú-
Tovarová výroba – odpoveď na druhú otázku sa začína citátom nemeckého sociológa a filozofa Friedricha Engelsa – na ktorého Stalin reaguje, a končí sa výrokom Vladimíra Lenina. Otázka znie, zrušiť alebo nezrušiť tovarovú výrobu v ZSSR? Friedrich Engels vo svojej knihe tvrdí, že tovarová výroba bude odstránená po tom, ako sa spoločnosť zmocní všetkých výrobných prostriedkov, a to len v najrozvinutejšej kapitalistickej spoločnosti. Dôležité je slovo všetkých, teda nie len v priemysle ale aj v poľnohospodárstve. Na konci 20. storočia bolo takýmto rozvinutým štátom len Anglicko – a ak by v tom čase podľa Stalina v Anglicku prevzal moc ľud v podobe proletariátu, bolo by možné odovzdať všetky výrobné prostriedky v krajine do vlastníctva všetkého ľudu a odstrániť tak tovarovú výrobu. V roku 1952 takýto štát na svete neexistoval. Stalin v tejto knihe potvrdzuje plán, ktorého strojcom je Vladimír Lenin:
1. Moc v štáte musí uchopiť utláčaný proletariát, nemá čakať na okamih, kedy sa kapitalistickému systému podarí priniesť na mizinu široké masy ľudí.
2. Vyvlastniť všetky výrobné prostriedky v priemysle.
3. Združovať malých a stredných individuálnych výrobcov do družstiev.
4. Rozvíjať priemysel.
5. Na istú dobu zachovať tovarovú výrobu ako výmenu prostredníctvom kúpy a predaja.
6. Plne rozvinúť sovietsky obchod a vytlačiť z obehu tovarov všetkých možných kapitalistov.
Stalin verí, že sa to podarí, a že tovarová výroba nebude viesť ku kapitalizmu, v ktorom je všetko sústredené v súkromných rukách a robotník je vykorisťovaný. Práve naopak tvrdí, že všetky výrobné prostriedky budú socialistickým vlastníctvom a pracovná sila nebude tovarom.
Zákon hodnoty podľa Stalina za socializmu určite existuje. Nemá však regulujúci význam, ale predsa pôsobí na výrobu. Pred akoukoľvek výrobou je k nej nutnosť prirátať výšku pracovnej mzdy. Mzdy zasa ovplyvňujú výšku cien produktov, ktoré zasa ovplyvňujú ziskovosť produktu. Pre podniky je tento zákon kľúčový, pretože zabraňuje jeho nerentabilnosti. Podľa Stalina je zákon hodnoty iný v kapitalizme a socializme. Kapitalizmus núti kapitalistov v honbe za ziskom regulovať produkciu. V období, odrody – teda kedy sa im darí, kapitalisti produkujú na trh množstvo tovarov, kým v čase krízy znižujú produkciu a ľudia prichádzajú o prácu. To robia kapitalisti len vo svojom vlastnom záujme, v záujme zisku a zotročovania robotníkov. Ako sa to líši s centrálne riadenou ekonomikou? Stalin odpovedá nasledovne: v centrálne riadenej ekonomike sám štát kontroluje rast výroby, a bráni tomu, aby sa vytváral nadbytok tovarov. Taktiež tvrdí, že na kapitalistickom trhu medzi sebou kapitalisti zvádzajú boj o výdobytky a techniku, ktorá postupne nahrádza ľudskú pracovnú silu. Predbiehajú sa v tom, kto vyrobí novšie a viac. V centrálne riadenej ekonomike sa štát nemá s kým predbiehať, ustanoví sa plán, ktorý sa dokáže naplniť.
V ďalšej kapitole tejto knihy sa Stalin venuje svetovému trhu a prehlbovaniu krízy svetovej kapitalistickej spoločnosti. Podľa Stalina bolo spúšťačom druhej svetovej vojny snaha o úplne ovládnutie trhu jednej kapitalistickej krajiny na úkor ostatných. Spojené štáty americké dúfali, že ovládnu trh a že konkurenciu v podobe Nemecka a Japonska úplne odstránia. Sčasti je to podľa Stalina pravda, pretože dva štáty z trhu vyradili – no ostali celkovo traja konkurenti: Spojené štáty Americké, Anglicko a Francúzsko. Súčasne to však dopomohlo k rozdeleniu sveta na dve paralelné ekonomické sústavy – kapitalistickú (západný model) a socialistickú (východný model). Stalin veril, že Sovietsky zväz, Čínska ľudová republika a ostatné ľudovodemokratické štáty východnej Európy dokážu kapitalistov premôcť. Domnieval sa, že len v jednote je sila a veril, že keď tieto štáty medzi sebou nadviažu ekonomické a hospodárske väzby, dokážu ovládnuť svetový trh. Mal na to konkrétny nasledovný plán: Sovietsky zväz týmto menej rozvinutým krajinám ponúkne pomoc, ktorá bude vysoko kvalifikovaná, maximálne lacná a technicky prvotriedna. To bude mať za následok to, že zaostalé krajiny sa dokážu postaviť na nohy, zaznamenajú všeobecný hospodársky vzostup a na základe vysokého tempa rozvoja priemyslu budú tieto štáty nie len, že z kapitalistických krajín tovary dovážať, ale samy pocítia potrebu vyvážať prebytočný tovar svojej výroby. Na základe tejto teórie Stalin usúdil, že moc kapitalistických krajín sa na trhu bude znižovať a podniky v socializme rozkvitať. V dnešnej dobe kapitalistické podniky rastú, ich zisk rastie, avšak kvalita tovarov a reálne mzdy sa znižujú. Kolobeh je nastavený pre čo najväčší zisk kapitalistu a produkty sa vyrábajú s najnižšou možnou výdržou.
Poslednú kapitolu, ktorú z tejto knihy spomenieme, je odpoveď na zásadný rozdiel medzi kapitalizmom a socializmom. Josif Stalin v nej definuje moderný kapitalizmus nasledovne: zabezpečenie maximálneho kapitalistického zisku vykorisťovaním, zbedačovaním a ožobračovaním väčšiny obyvateľstva danej krajiny, zotročovaním a sústavným drancovaním národov iných krajín, najmä zaostalých krajín a napokon vojnami a militarizáciou národného hospodárstva, ktoré sa využívajú na zabezpečenie najvyšších ziskov – teda inými slovami, maximálny zisk kapitalistu na úkor proletariátu. Následne socializmus definuje nasledovne: zabezpečenie maximálneho uspokojenia neustále rastúcich materiálnych a kultúrnych potrieb celej spoločnosti nepretržitým rastom a zdokonaľovaním socialistickej výroby na základe najvyššej techniky.
Teda základné rozdiely podľa Stalina medzi kapitalizmom a socializmom vyzerajú nasledovne: Kapitalizmus – maximálny zisk; Socializmus – uspokojenie materiálnych a kultúrnych potrieb celej spoločnosti; Kapitalizmus – namiesto vývinu výroby s výkyvmi a teda najprv rast, potom kríza a opať od krízy k vzostupu; Socializmus – nepretržitý rast výroby; Kapitalizmus – periodické výkyvy vo vývine techniky, sprevádzaných ničením výrobných síl v spoločnosti; Socializmus – nepretržité zdokonaľovanie výroby na základe najvyššej techniky.
Táto kniha je ukončená slávnym výrokom, Proletariáti všetkých krajín spojte sa!. Pol roka po vydaní tejto knihy najvyšší veliteľ a maršal Zväzu sovietskych socialistických republík umiera.
Zdroje:
https://www.britannica.com/biography/Joseph-Stalin
J.V.Stalin – Ekonomické problémy socializmu v SSSR. Bratislava 1952.
Pridaj komentár