Súčasnosť plná konfliktov
Vývojové trendy, ktoré môžeme pozorovať posledné roky hovoria jasnou rečou. Jednoznačne smerujeme do podstatne nebezpečnejšieho sveta. Jeho súčasťou bude čoraz väčšie celospoločenské napätie. Naša dedukcia nepochádza iba zo štatistických indikátorov. Naopak, ak do kontextu uvedieme dnes už nevyhnutné dôsledky klimatických zmien, tak nás v blízkej budúcnosti pravdepodobne čaká aj neustále zvyšujúci sa počet vojen, týkajúcich sa zdrojov, medzi ktoré patrí napríklad voda. Nesmieme opomenúť ani zvyšujúci sa počet vnútroštátnych konfliktov, spôsobených masovou migráciou klimatických utečencov. Opísané problémy budúcnosti však môžeme badať už dnes. Ako môžeme vidieť z grafu nižšie, uplynulý rok 2022 v sebe zahŕňal najväčší počet úmrtí v dôsledku vojenských konfliktov za posledných 30 rokov. Výnimkou bol rok 1994, kedy došlo ku genocíde v Rwande, ktorej následkom bolo zabitie najmenej 800 000 členov miestneho etnika Tutsiov.[1] Udalosti Rwandskej genocídy naznačujú prítomnosť istej miery vzájomnej nevraživosti v ľudskej spoločnosti počas jej vývoja. Znepokojujúcimi sú však najmä indikátory zvyšujúceho sa počtu obetí v rámci medzištátnych konfliktov alebo na miestach, kde sme doteraz takéto množstvo úmrtí v rámci ozbrojených konfliktov nezaznamenali (napríklad Európa), a to aj napriek tomu, že tam isté konflikty prebehli (vojny na Balkáne).
Graf ourworldindata zobrazujúci počet obetí vojenských konfliktov (farebné rozlíšenie podľa kontinentov) v jednotlivých rokoch
Primárnou otázkou je teda to, či sa nevyhnutne rútime ku deštruktívnejšej budúcnosti alebo máme ešte šancu zvrátiť súčasný trend? Ako k danej situácii pristupujú aktéri medzinárodných vzťahov? A čo má so súčasným nastavením spoločné ideológia? Všetky tieto otázky budú obsahom ďalšej časti nášho článku. Začnime postupne.
Deštruktívna podstata konfliktov
V poslednom období sa internetové články alebo televízne reportáže čoraz viac venujú bezpečnostným otázkam. Tento apel na pozornosť divákov prostredníctvom noviniek ohľadom vojenských konfliktov a noviniek s nimi spojených môžeme badať od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Zintenzívnenie dôležitosti otázok týkajúcich sa vojenských konfliktov priniesla súčasná situácia v pásme Gazy. Odhliadnuc od toho, aký nerovný podiel pozornosti širokej verejnosti môžeme badať pri nazeraní na oba konflikty, čo tiež naznačuje istú formu pokrytectva, sa novinky z prostredia kde prebiehajú vojenské operácie bojujúcich strán týkajú prevažne jedného základného faktu. Tým je neustále sa zväčšujúca deštruktívna povaha oboch konfliktov. Dôkazom sú napríklad zábery z mesta Soledar, o ktoré bojovali Rusi s Ukrajincami na začiatku tohto roka. Satelitné fotografie ukazujú mesto Soledar v auguste 2022, kedy sa ho vojenský konflikt ešte priamo nedotkol. Snímok z desiateho januára ukazuje už len totálne ruiny, s pár ledva stojacimi budovami a kompletne zničenou okolitou krajinou.[3] Ak sa na chvíľu vrátime ku grafu v predošlej časti nášho textu môžeme z neho okrem spomínanému vyššiemu počtu obetí vojenských konfliktov v roku 2022 taktiež vyčítať, že len samotný vojenský konflikt na Ukrajine stál život porovnateľné množstvo ľudí ako všetky konflikty dohromady v uplynulých rokoch (znova s výnimkou roku 1994, kedy prebehla Rwandská genocída). Pokiaľ sa pozrieme na konflikt medzi islamským militantným hnutím Hamas a štátom Izrael, môžeme pozorovať rovnaký princíp bojov vyusťujúci v obrovské straty, najmä medzi civilným obyvateľstvom.[4] Tento konflikt je však ideálnym príkladom na presun k našej poslednej časti, ktorá poukáže na ideologizáciu nazerania v rámci globálnych problémov, medzi ktoré jednoznačne patria aj vojenské konflikty zahŕňajúce potencionálne angažovanie sa zo strany globálnych aktérov. Problém elementárneho uvedenia konfliktu do kontextu a opomínanie historických faktov ako exodus z roku 1948,[5] sú len čiastkovými problémami neschopnosti alebo neochoty vytvárať širší kontext v rámci konceptualizácie jednotlivých problémov, ako napríklad vojenských konfliktov. Táto neschopnosť alebo neochota však nie sú náhodnými javmi.
Vplyv ideológie
Počas uplynulého mesiaca sa k nám kontinuálne hrnú správy o porušovaní vojenských regúl v zmysle útokov na civilné objekty či obyvateľstvo. V prípade Gazy sme nedávno počuli o útoku na nemocnicu na palestínskom území, pri ktorom zahynulo najmenej 300 ľudí.[6] V súčasnosti takisto prebieha boj o ukrajinskú obec Avdijivka, ktorý sa v poslednom období výrazne zintenzívnil, čoho následkom sú zničené rezidenčné budovy, v ktorých už našťastie veľký počet obyvateľov nebýva, nakoľko boj o túto obec trvá od začiatku vojny vo februári 2022.[7] Samozrejme, istá miera pohoršenia vo verejnom diskurze prebehne. Ale to je asi tak všetko. Ku výraznejším krokom k zastaveniu podobných vojenských excesov nedochádza ani na medzinárodnom fóre a rovnako tak ani medzi bojujúcimi stranami. A pohoršenie laickej verejnosti rýchlo opadne. Tým pádom dochádza k istej normalizácii týchto aktov. Podobný trend však môžeme pozorovať aj v iných oblastiach. Jedná sa napríklad o klimatické zmeny v Grónsku, ktoré sa prejavujú s ohľadom na tamojšie doterajšie podnebie oveľa výraznejšie ako v iných častiach zemegule. Napriek tomu dochádza k legitimizácii týchto zmien a to prostredníctvom vyzdvihovania ekonomických výhod, ktoré klimatická zmena Grónsku poskytuje[8] alebo možností pestovania rôznych druhov zelenín alebo byliniek, takisto vďaka prebiehajúcim klimatickým zmenám.[9] Normalizácia problémov obrovských rozmerov, akými klimatická zmena či čoraz deštruktívnejšia povaha vojenských konfliktov však istým skupinám vyhovuje. Či už sa jedná o ropný priemysel v kontexte klimatických zmien alebo o zbrojársky priemysel produkujúci rok čo rok modernejšie a deštruktívnejšie zbrane a iné vojenské príslušenstvo, alebo ide o rôzne partikulárne záujmy jednotlivých záujmových skupín. Cieľom ideologických naratívov je pokračovanie súčasných aktivít a to za podpory verejnej mienky, ktorá už vôbec nemusí vychádzať z logického uvažovania, ale jedná sa čisto o emocionálnu voľbu podpory daného ideologického naratívu, ktorý je jednotlivcovi pri utváraní názoru najbližší. Tento názor mal už jednotlivec vštiepený ďaleko predtým, ako informáciu týkajúcu sa istého problému prijal. Takto totiž funguje efektívna ideológia, ktorej cieľom bohužiaľ nie je utváranie ideálov jednotlivých členov spoločnosti ale len podpora mocenských cieľov. Čo nám z tohto všetkého vyplýva na záver? Sun-c’ v Umení vojny uviedol, že zdĺhavé ťaženie bude na konci nad sily štátu.[10] Naproti tomu sa ozývajú z tábora spojencov Ukrajiny opačné tvrdenia. Michael Žantovský, ktorý je poradcom českého prezidenta Petra Pavla pre zahraničnú politiku a zároveň diplomatom uviedol, že vojnu s Putinom prehrávame, pretože sme podcenili jeho mocného spojenca. Tým je čas.[11] Napriek tomu, že od stredovekej doby charakterizovanej rytierskou hrdosťou ubehla dlhá doba, možno by sme si mali niečo z nej zobrať. Pretože vo vojne nie je víťazom nikto. A pri jej súčasnej deštruktívnej povahe pribúda stále viac porazených.
Zdroje:
[1] REID, K.: Rwandan genocide: Facts, FAQs, and how to help. [online], [cit. 31/10/2023]. Dostupné na internete: <https://www.worldvision.org/disaster-relief-news-stories/1994-rwandan-genocide-facts>.
[2] ROSER, M ; HASELL, J. ; HERRE, B. ; MACDONALD, B.: War and Peace. [online], [cit. 31/10/2023]. Dostupné na internete: <https://ourworldindata.org/war-and-peace>.
[3] Wall Street Journal: Satellite Images Show Destruction Near Ukraine’s Soledar as Russia Claims Advances. [online], [cit. 31/10/2023]. Dostupné na internete: <https://www.wsj.com/video/satellite-images-show-destruction-near-ukraines-soledar-as-russia-claims-advances/C76144D5-6409-4F0B-962C-05F736BD2512>.
[4] AJLabs: Israel-Gaza war in maps and charts: Live Tracker. [online], [cit. 31/10/2023]. Dostupné na internete: <https://www.aljazeera.com/news/longform/2023/10/9/israel-hamas-war-in-maps-and-charts-live-tracker>.
[5] GLAZER, S.: The Palestinian Exodus in 1948. [online], [cit. 31/10/2023]. Dostupné na internete: <https://www.palestine-studies.org/en/node/38640>.
[6] AL-MUGHRABI, N.: In deadly day for Gaza, hospital strike kills hundreds. [online], [cit. 31/10/2023]. Dostupné na internete: <https://www.reuters.com/world/middle-east/least-500-victims-israeli-air-strike-hospital-gaza-health-ministry-2023-10-17/>.
[7] EBEL, F. ; KOROLCHUK, S.: Russia and Ukraine intensify fight over Avdiivka, another ruined city. [online], [cit. 31/10/2023]. Dostupné na internete: <https://www.washingtonpost.com/world/2023/10/28/avdiivka-russia-ukraine-war-donetsk/>.
[8] ROSSI, M.: Greenland isn’t in a rush to fight climate change because it’s good for the country’s economy. [online], [cit. 31/10/2023]. Dostupné na internete: <https://qz.com/813742/climate-change-is-benefitting-greenland>.
[9] SALVO, D.: Greenland reaps benefits of global warming. [online], [cit. 31/10/2023]. Dostupné na internete: <https://www.independent.co.uk/climate-change/news/greenland-reaps-benefits-of-global-warming-8555241.html>.
[10] SUN-C²: Umenie vojny. Praha: Plus, 2017, s.14.
[11] ŽANTOVSKÝ, M.: Vojnu s Putinom prehrávame. Podcenili sme jeho mocného spojenca – čas. [online], [cit. 31/10/2023]. Dostupné na internete: <https://dennikn.sk/3647167/vojnu-s-putinom-prehravame-podcenili-sme-jeho-mocneho-spojenca-cas/>
Pridaj komentár