V roku 1964 na získanie oprávnenia voliť v štáte Louisiana bol občan nútený na získanie oprávnenia voliť vyplniť test gramotnosti. Tento test gramotnosti trval 10 minút a obsahoval 30 otázok, kde jediná zlá odpoveď mohla v očiach komisie posudzujúcej test znamenať zamedzenie práva voliť. Problém nastával v spôsobe ako boli samotné otázky koncipované. Recipient testu sa tak v pomerne krátkom časovom limite ocitol pred otázkami ako: „spell backwards forwards“ ,alebo „print the word vote upside down but in correst order“ a mnoho ďalšími mätúcimi otázkami.[1] Vo všeobecnosti hovoríme o spôsobe obmedzovania volebného práva, ktoré môžeme pozorovať v období po občianskej vojne vo všetkých štátoch juhu. Celkovo história rozširovania volebného práva sa v Spojených štátoch začína už v 18. storočí, kedy hovoríme o veľmi exkluzívnej skupine bielych mužov a v niektorých prípadoch dokonca okresanej na vlastníkov pôdy. Postupnou inklúziou sa začal zväčšovať počet ľudí, ktorí nadobúdali právo voliť, no stále hovoríme o systéme, ktorý bol založený na diskriminácii pohlavia a rasy. Situáciu mala zmeniť občianska vojna.
Výsledkom občianskej vojny boli 13., 14. a 15. dodatok Ústavy, ktoré mal zabezpečiť práva a slobody garantované Listinou práv Spojených štátov amerických pre všetkých bývalých otrokov, oslobodiť a zakázať otroctvo a rozšíriť hlasovacie právo práve pre túto časť spoločnosti. Napriek tomu stále hovoríme o mužoch. No regulácia volebného práva ostala naďalej podľa Ústavy v rukách jednotlivých štátov. Tu prevažne bývalé otrokárske štáty postupne prichádzali so systémom volebných poplatkov, byrokratického aparátu a testov gramotnosti, na limitovanie prístupu afroamerického obyvateľstva ku voľbám.[2] Tu sa vraciame ku testu gramotnosti, ktorý sme si predstavili v úvodnej časti. Ako sme si priblížili, o správnosti testu rozhodovala vyčlenená komisia. Tá hodnotila, či ste zodpovedali správne a štatisticky to bolo vidieť na výsledkoch týchto testoch, kde komunity, ktoré mali viac ako 50% afroamerického obyvateľstva mali 80% zamietnutých gramotnostných testov. Celkovo sa šanca uspieť zvyšovala, čím menší bol podiel afroamerického obyvateľstva v danom susedstve.[3] Všeobecne zaujímavý bol experiment, kedy tento konkrétny test dali v roku 2014 študentom Harvardu, ktorý ho nedokázali vyplniť.[4] Napriek tomu bola takmer 100% šanca získať právo hlasovať, ak ste boli bielej pleti. Takže napriek 15. dodatku Ústavy bol tento prísľub volebného práva nerealizovaný takmer storočie.[5]
Ku zmene dochádza až v roku 1965, kedy na podnet brutálneho policajného potlačenia protestu za hlasovacie práva, došlo ku naštartovaniu legislatívneho procesu na federálnej úrovni. Vtedajší prezident Lyndon B. Johnson využil svoj vplyv v Kongrese na to, aby zaviedol do platnosti Zákon o hlasovacích právach z roku 1965. Tento zákon zakázal široké spektrum mechanizmov používaných prevažne v južanských štátoch na obmedzovanie volebného práva. No najsilnejšia zbraň tohto legislatívneho balíčka bola zavedenie mechanizmu „preclerance“ a teda potreby povolenia Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických na implementáciu nových regulačných volebných zákonov, a rovnako zaviedol úrad komisii z District of Columbia na registrovanie nových voličov. Výsledkom bola registrácia vyše 250 000 nových voličov do konca roka. Tento zákon bol približne každých 5 rokov opätovne ratifikovaný a rozširovaný, s poslednou takouto úpravou v roku 2006. Predstavovalo to koniec boja o hlasovacie právo a zmenilo celkovú voličskú demografiu, ktorá bola historicky dominovaná populáciou bielej pleti. Čo koniec koncov zohralo kľúčovú úlohu napríklad pre zvolenie prezidenta Baraca Obamu, ktorý akumuloval až 80% minoritných hlasov. A samozrejme táto voličská demografia sa naďalej vyvíjala ku znižovaniu tohto rozdielu na základe migrácie do Spojených štátov amerických.[6]
To všetko sa však zmenilo v roku 2013, kedy sa odohral historický súdny proces Shelby county vs Holder. Shelby county v štáte Alabama podala námet na Najvyšší súd o protiústavnosti volebného zákona z roku 1965. Odôvodnenie bolo, že 15. dodatok ústavy má síce zabezpečovať rovné hlasovacie právo bez ohľadu na farbu pleti, s volebným zákonom ako prostriedkom vynútenia tohto dodatku, no samotná „preclerance“ bola podľa Shelby county v rozpore s 10. dodatkom Ústavy, ktorý delegoval legislatívnu úpravu volebnej registrácie a celého volebného procesu na jednotlivé štáty. Rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo finálne po dvoch odvolaniach, ktoré uznali ústavnosť tohto zákona, no práve počas procesu na Najvyššom súde nastal zvrat. Rozsudok v skratke hovoril o protiústavnosti menovaných odsekov volebného zákona v kontexte mechanizmu „preclerance“. Pričom rozhodnutie bolo prijaté v pomere 5 za, 4 proti v prospech protiústavnosti. Odôvodnené to bolo zastaranosťou, keďže sa predpokladala potreba takejto regulácie v 60. a 70. rokoch, no dnešnú spoločnosť považoval Najvyšší súd za oslobodenú od rasových predsudkov. Rovnako súd tvrdil, že zákon už nereflektuje zmeny, ktoré sa za posledných 50 rokov v spoločnosti udiali. A teda najsilnejší legislatívny mechanizmus na ochranu iluzívnosti volebného systému ostal odkrytý jednotlivým štátnym reguláciami.[7]
7 hodín a 41 minút bol v roku 2020 počas prezidentských volieb priemerný čas čakania v niektorých volebných miestnostiach. Obdobná situácia bola aj v meste Atlanta Georgia, kde došlo ku zlučovaniu volebných obvodov, no štatisticky sa jednalo často o obvody kde bol podiel bielej populácie do 10%.[8] Ďalší problém v týchto zlúčených obvodoch, ktorý spôsobil dlhé čakacie rady na hlasovania boli systémové výpadky volebných strojov a nastal celkový chaos pri kontrole hlasovacích preukazov, ktoré boli v obdobných štátoch opätovne zavedené. Texas a Severná Carolina to dokonca stihli do 24 hodín po zrušení potreby federálnej kontroly a zaviedli zákony o kontrole registrácie voličov. Pričom v Severnej Caroline v roku 2018 bolo federálne zrušené rozširovanie kontrolného zákona, ktorý takmer špecificky targetoval afroamerických obyvateľov štátu. Okrem toho došlo k obmedzeniu hlasovacieho práva trestancom, alebo k skráteniu otváracích dôb v jednotlivých volebných miestnostiach. Ale vrátime sa ešte ku štátu Georgia, keďže Atlanta je multikultúrna metropola obklopená silným konzervatívnym vidiekom, ktorý zaznamenal zmenu z konzervatívne demokratického voliča na republikánskeho, zatiaľ čo tendencie elektorátu v meste Atlanta sa začali meniť na demokratického voliča. A tu keď zoberieme do úvahy, že štátny aparát štátu Georgie je v rukách republikánov, to dáva voľnú ruku na implementáciu obdobných zákonov a zo závodu o to, koho bude človek voliť sa opäť stáva závod o to, kto môže voliť. V tomto duchu nezávislá Americká komisia pre občianske práva vymedzuje 5 najčastejších taktík na potlačovanie volebného práva, ktorými sú: práve spomínané registrované volenie, zatváranie volebných miestností, požadovanie potvrdenia o občianstve, čistky vo volebnom registri a redukovanie predčasného hlasovania.[9] No a jediný štát, ktorý spĺňa všetky tieto taktiky je práve Georgia. A prečo sa to deje? Najčastejší argument, ktorý dominantne prezentujú republikáni sú podvody pri voľbách a ochrana voliča. Čo keď sa pozrieme na názory odborníkov na volebný proces sú neopodstatnené, keďže v priemer bolo v období rokov 2000 až 2014 zaznamenaných okolo 30 prípadov volebného podvodu. Kde čisto štatisticky je viac pravdepodobné, že bude občan Spojených štátov zasiahnutý bleskom ako to, že spácha nejaký volebný podvod. A práve posledné prezidentské voľby boli v tomto zmysle prelomové, keďže na základe pandémie vírusu COVID-19 bolo najviac rozšírené predčasné hlasovanie poštou (takzvané absentee voting). Prezidentské voľby tak v kombinácii s meniacou sa demografiou Spojených štátov na multikultúrnejšiu spoločnosť dávajú rozhodujúci hlas menšinovým komunitám a afroamerickej časti populácie čo nehrá do kariet republikánom, keďže spravidla hovoríme o presne opačnej voličskej základni. Aj preto sa veľmi často stávajú čistky registrovaných voličov, ktoré sú na jednej strane nutné, kvôli presunu obyvateľstva a kontrole či je daný volič, jednoducho povedané stále živý, no zároveň je to priestor, ktorý môže byť zneužitý na targetovanie vybraných komunít. Ďalej v niektorých štátoch prísne regulácie na kontrolu registrovaného voliča, ktoré hlavne v priezviskách poskytovali priestor na využívanie potlačovacích taktík, keďže mäkčene priezviská, ktoré sa skladajú z viacerých slov a podobne sú často evidované inak v iných registroch.[10]
A prečo je táto téma aktuálna? Nakoľko rok 2024 v kontexte Spojených štátov, bude poznačený prezidentskými voľbami, tak sa tradične do popredia budú dostávať otázky o legalite a legitimite volebného procesu, ktorý už od spomínaného roku 2013 sa nenachádza pod federálnou ochranou. Tým sa ruka v ruke zvyšuje relevantnosť straníckej politiky v jednotlivých štátoch, čo otvára priestor na nové diskusie, pozorovania a bude koniec koncov ovplyvňovať smerovanie Spojených štátov ako takých.
Zdroje:
[1]ONION, R.: Tke the “impossible” literacy test Louisiana gave black voters in 1960’s. [online], [cit. 27/1/2024]. Dostupné na internete: <https://slate.com/human-interest/2013/06/voting-rights-and-the-supreme-court-the-impossible-literacy-test-louisiana-used-to-give-black-voters.html>.
[2]Voting Rights: A Short History. [online], [cit. 27/1/2024]. Dostupné na internete: <https://www.carnegie.org/our-work/article/voting-rights-timeline/>.
[3] ONION, R.: Ref. 1.
[4] ANNEAR, S.: Even Harvard Students Failed The 1964 Louisiana Literacy Test. [online], [cit. 27/1/2024]. Dostupné na internete: <https://www.bostonmagazine.com/news/2014/11/07/harvard-students-failed-the-1964-louisiana-literacy-test/>.
[5] ONION, R.: Ref. 1.
[6] CRAYTON, K.: The Voting Rights Act Explained. [online], [cit. 27/1/2024]. Dostupné na internete: <https://www.brennancenter.org/our-work/research-reports/voting-rights-act-explained>.
[7] Shelby County v. Holder. [online], [cit. 27/1/2024]. Dostupné na internete: <https://www.oyez.org/cases/2012/12-96>.
[8] COHEN, A.: No One in America Should Have to Wait 7 Hours to Vote. [online], [cit. 27/1/2024]. Dostupné na internete: <https://www.theatlantic.com/politics/archive/2012/11/no-one-in-america-should-have-to-wait-7-hours-to-vote/264506/>.
[9] LOPEZ, T.: Shelby County: One Year Later. [online], [cit. 27/1/2024]. Dostupné na internete: <https://www.brennancenter.org/our-work/research-reports/shelby-county-one-year-later>.
[10] Why Voting in This U.S. Elections Will Not Be Equal. [online], [cit. 27/1/2024]. Dostupné na internete: <https://www.youtube.com/watch?v=UYgX1ONUkq4&list=WL&index=124>.
Pridaj komentár