Meno človeka žije aj po jeho smrti. Žije v skutkoch, ktoré po sebe človek na zemi zanechá. Ak bol stavbárom, ostanú tu po jeho smrti budovy a stavby, ktoré postavil. Ak bol lesníkom, ostanú tu ním zasadené stromy aj desaťročia po jeho smrti. Tak aj meno Lenin prekročilo ďaleko hranice ruskej vlasti a cestuje po celom svete. A prečo je Lenin večne živý, keď sa Lenin vôbec Lenin nevolal?
Pseudonym, má svoj pôvod v gréckom slove pseudōnymos, čo v doslovnom preklade znamená „nesúci falošné (krycie) meno“. Mnoho slávnych autorov a verejných osobností používa pseudonymy. Ako príklad môžeme uviesť Samuela Clemensa, ktorý písal pod pseudonymom Mark Twain a Mary Ann Evansovú, ktorá používala pseudonym George Eliot.[1] V nasledujúcej časti si spomenieme viaceré pseudonymy, ktoré počas svojho života používal zakladateľ Zväzu sovietskych socialistických republík.
Vladimír Lenin je meno, ktoré poznajú milióny ľudí na celom svete. Meno Lenin, nemá hranice. Ale Leninove skutočné priezvisko zo strany jeho otca bolo Uljanov. Je to dôsledkom toho, že Vladimír Iľjič Uljanov bol počas svojej revolučnej práce v cárskom Rusku nútený skrývať svoje skutočné meno. Obával sa obvinenia zo sprisahania, keďže cárska tajná polícia išla tvrdo po krku nepriateľom cárskej autokracie. V týchto podmienkach fiktívne mená pomáhali Vladimírovi Iľjičovi zmiasť policajných agentov a umožňovali vydávanie nových a nových diel.[2] Ukážeme si však, že Lenin nebolo jediným pseudonymom, ktoré počas svojho života Vladimír Iľjič používal.
Prvým využívaným pseudonymom Vladimíra Iľjiča bolo priezvisko Tulin. Týmto priezviskom sa podpísal už pod jednou zo svojich prvých vedeckých prác v roku 1895. Dodnes neexistuje jednoznačná odpoveď, čo sa v tomto pseudonyme skrýva. Predpokladá sa však, že to súvisí s jeho nelegálnymi aktivitami, ktoré vykonával počas svojho dospievania. Mohlo by ísť o odvodenie ruského slova „tulitsya“ – čo by znamenalo schovať sa, ukryť sa (skrytý Vladimír Iľjič?). Mohlo by sa jednať aj o odvodenie z názvu ruského mesta Tula. Pod týmto pseudonymom vydával články do roku 1897.[3]
Petersburg sa bez pochýb spája s mnohými významnými udalosťami, ktoré sú späté so životom Vladimíra Iľjiča. Po prvýkrát objavil krásu tohto mesta v auguste roku 1890 a v Petersburgu si vyslúžil mnoho prezývok ako Nikolaj Petrovič, Petrov či Starec. Pod pseudonymom Starec, ho poznali najmä jeho blízki priatelia súdruhovia zo Zväzu za oslobodenie robotníckej triedy. Prečo však Starec, keď mal vtedy Vladimír Iľjič ani nie 25 rokov? Na túto otázku odpovedal jeden z jeho najbližších spolupracovníkov, súdruh Kržižanovskij takto: „Vyslúžil si to za svoje odhalené čelo… za jeho obrovskú znalosť v tak mladom veku… a za to, že k ľudom nepristupoval ako arogantný učiteľ, ale ako priateľ a súdruh.“[4] Starý muž sa po návrate z exilu v roku 1900 podpisuje pod svoje ďalšie diela Ilyin – syn Ilyi. Pod týmto pseudonymom vyšla jeho známa práca, „Vývoj kapitalizmus v Rusku“.
Píše sa rok 1901, kedy Vladimir Iľjič začína s používaním jeho najznámejšieho pseudonyma Lenin. Jeho dielo s názvom Čo robiť? vydané v marci roku 1902 sa stalo bez pochýb prvým slávnym dielom, ktoré potvrdzuje prijatie pseudonymu Lenin. Táto kniha vyvolala veľký záujem revolucionárov i širokej robotníckej triedy. K tomuto pseudonymu sa vyjadrila Cecília Bobrovskaja takto: „Keď som si prečítala jeho knihu Čo robiť?, pod pseudonymom Lenin, hneď som si uvedomila, že tu sa skrývajú všetky jeho predošlé…“[5] Lenin od tohto času nenieslo už len meno človeka, ale postupne sa stalo súčasťou mena veľkého učenia, Marxizmu-Leninizmu.
Vladimír Iľjič Uljanov mal počas svojho života niečo okolo 150 rôznych krycích mien. Dodnes nie je jasné, prečo sa rozhodol pre prezývku Lenin. Existuje však viacero pôvodov tohto pseudonymu:
1. Prvým a najpravdepodobnejším možným pôvodom je názov rieky Lena, ktorá sa rozprestiera pozdĺž Sibíri, kde bol istý čas vyhnaný. Priezvisko Lenin bolo v Rusku taktiež veľmi prirodzené, preto nevzbudzovalo žiadnu zvýšenú pozornosť.
2. Vladimír Iľjič bol fanúšikom Leva Tolstého. V jednom z jeho románov sa píše o hrdinovi s priezviskom Olenin, ktorý je poslaný na nútené práce na Kaukaz. Podľa Leninovej manželky Nadeždy Krupskej čítal Vladimír Iľjič tento román v čase, keď ho poslali na Sibír v roku 1898.[6]
V tomto článku sme si ukázali, že Vladimír Iľjič Uljanov počas svojho nie príliš dlhého, no veľmi zaujímavého života používal množstvo krycích mien. Je to späté predovšetkým s dobou, v ktorej svoje revolučné myšlienky publikoval. Nie je však jediným, kto si svoje skutočné meno zamenil. A boľševici to využívali veľmi radi. Okrem pseudonyma Vladimír Lenin poznáme aj ďalšie – Josif Stalin, Lev Trockij, Viačeslav Molotov. Ale poznáme aj pseudonym Peter Vidovan, pod ktorým sa musel slovenský politik Ľuboš Blaha v roku 2022 skrývať, ak chcel publikovať svoju knihu Lenin a 21. storočie. Aký paradox, však?
Zdroje:
[1] https://www.merriam-webster.com/dictionary/pseudonym
[2] https://leninism.su/books/4290-psevdonimy-v-i-lenina.html
[3] https://leninism.su/books/4290-psevdonimy-v-i-lenina.html?start=4
[4]https://leninism.su/books/4290-psevdonimy-v-i-lenina.html?start=4
[5] https://leninism.su/books/4290-psevdonimy-v-i-lenina.html?start=4
[6] https://www.rbth.com/history/332831-vladimir-lenin-nickname
Pridaj komentár