Press ESC to close

Sionistické hnutie ako základ štátu Izrael

Sionizmus a jeho počiatky

Sionizmus je stručne charakterizovaný ako národnopolitické hnutie, ktorého počiatočným cieľom bolo vytvorenie útočiska pre Židov. Po prvýkrát bol tento pojem použitý Nathanom Birnbaumom. Bol to autor a publicista, ktorý v roku 1883 založil spolu s ďalšími akademickú fraternitu Kadimah, ktorej prvými členmi boli najmä haličskí židovskí študenti, ktorí v tom čase študovali vo Viedni. Neskôr, v roku 1885, publikoval Selbstemanzipation, čo bolo židovské nacionálne periodikum. V tomto periodiku v roku 1893 ako prvý uviedol pojem sionizmus.[1]

Základ slova spočíva vo vrchu Sion v Jeruzaleme. Už v prorockých knihách malo spomínané označenie znamenať symbol židovského národa a jeho vlasti.[2] Tradícia hovorí, že práve sám Mesiáš zavedie Židov späť na vrch Sion. Avšak nábožensky založení sionisti verili, že až po tom, čo prídu do Izraela, príde aj Mesiáš, ktorý ich vyslobodí.[3]

Dejiny sionizmu majú svoje obdobia, od prehistórie sionizmu až po moderné myšlienky. Už v roku 720 mal v úmysle Serenus vytvoriť židovskú spoločnosť v Palestíne a hlásal jej dobytie. Naprieč 17. storočím dochádza k pokusom mystickým, cez modlitby. Ďalej, v 18. storočí, sa diali utopické projekty, napríklad keď sa Herman Móric chcel stať kráľom Židov v južnej Amerike. Z konca tohto storočia zachytávame snahy hnutia za opätovnú výstavbu židovskej vlasti medzi židmi. Bolo to v rokoch 1860-1880 a k propagátorom patril aj Cvi Kalischer. Z jeho iniciatívy bolo zvolané zhromaždenie dôležitých židovských predstaviteľov za účelom riešenia otázok týkajúcich sa kolonizácie Palestíny. 

Aj napriek snaženiu sa Kalischera, je považovaný za prvého sionistu v modernom slova zmysle Moses Hess, ktorý bol označovaný za predchodcu zakladateľa moderného hnutia sionizmu Teodora Herzla. Hess požadoval v svojich listoch vytvorenie židovskej komunity v Palestíne, ktorej pravidlá a etické normy majú vychádzať z Mojžišových kníh. Dával dôležité odkazy na politické riešenie tohoto problému, avšak toho času nebol pochopený. Myšlienky sionizmu a impulzy na zmenu prichádzali najprv z Ruska, kde sa diali pogromy voči Židom, kedy sa nakoniec museli vysťahovať do iných krajín sveta. V tomto dôsledku sa začali organizovať židovské mládeže, vytvárajúc organizácie. Na Západe sa taktiež presadzovali myšlienky návratu v podobe študentských spolkov, vydávali sa časopisy, periodiká. 

Spúšťačom sionizmu na Západe bol súdny proces s jediným Židom vo francúzskom generálnom štábe, kapitánom Alfrédom Dreyfusom z roku 1894, ktorý bol odsúdený z odovzdávania tajných dokumentov nemeckým úradom a udelili mu doživotný trest.[4] Táto situácia nastala po tom, čo francúzska kontrašpionážna služba zachytila rukou písanú správu. Písmo na základe nesprávnej analýzy pripísali práve rukopisu kapitána Dreyfusa. Aby toho nebolo málo, tak boli voči nemu ešte vykonštruované dva falošné dôkazy.[5]

Proces kapitána Dreyfusa mal veľmi silný vplyv na mladého Žida menom Teodor Herzl. Zaujímal sa o riešenie židovskej otázky, najskôr riešenie nachádzal v asimilácii Židov, potom dospel k záveru, že na vyriešenie problému je potrebné jedine vytvoriť židovskú spoločnosť a štát.[6] Jeho politickú víziu zhrnul v diele z roku 1896 Židovský štát. Rokoval s britskou vládou, žiadal o vyčlenenie časti územia v Palestíne, avšak neúspešne. Herzlovo dielo vzbudilo veľký záujem a s jeho darom diplomatickosti a rečníckosti bol postavený na čelo sionistického hnutia.[7]

Ideológia sionizmu

Ideológia sionizmu sa zakladala na presvedčení, že Židia sú národom v zvláštnej situácii, ktorá sa vôbec nedá porovnať so situáciou iných národov. Ich špecifické ťažkosti, problém zapojenia do života, asimilačný problém ale aj problém antisemitizmu dávajú značku sionizmu ako “židovská otázka”.

Riešenie, že by pretrvávala diaspóra, sionisti odmietajú a považujú to za polovičaté a neúspešné. Sionisti požadujú riešenie politicko-ekonomicky. Z toho plynú štyri základné princípy sionistickej ideológie:

  1. Princíp, že židovská otázka je otázkou národnou
  2. Negácia; židovská otázka nie je riešitelná v diaspóre.
  3. Ak si Židia nepomôžu navzájom, tak im nepomôže nikto. 
  4. Ich domovom je jedine Palestína.[8]

Dnešný sionizmus pochádza z dvoch zdrojov, a to novoveké európske osvietenstvo, ktorého dôsledkami sú národné hnutia 20. storočia a sú charakterizované heslami ako „sloboda“, „suverenita“, alebo aj „sebaurčenie“. Druhým zdrojom je židovská národná a náboženská tradícia so svojimi špecifickými orientáciami a etickými princípmi. Prvé učenie bolo práve motiváciou a stalo sa učením Teodora Herzla, druhé učenie môžeme nájsť v učení Achada Haama. Týchto dvoch predstaviteľov môžeme porovnať z hľadiska paradoxnej syntézy idealizmu a na základe ich praktického konania. Achad Haam bol židovský esejista a najvýznamnejším predstaviteľom duchovno-kultúrneho prúdu.[9]

Migrácie zvané Alija

„Aliyah“ je imigrácia Židov z diaspóry do zasľúbenej zeme, do zeme Izrael. Je to jednou z najzákladnejších zásad sionizmu, takisto definované ako „akt stúpania“ smerom k Jeruzalemu. Z veľkej časti židovskej histórie žila väčšina židov v diaspórach, to znamená v spoločenstvách, kde bola alija vždy iba národnou ašpiráciou, ktorá sa čiastočne naplnila až s rozvojom sionistického hnutia. 

Alija je takisto aj veľmi signifikantným kultúrnym konceptom židovstva. Je zakotvená v izraelskom zákone o návrate, ktorý priznáva každému Židovi a niektorým z vybraných Nežidov ( napríklad dieťa a vnuk Žida, manželský partner Žida atď.) zákonom stanovené právo na asistovanú imigráciu a usadenie sa v Izraeli, ako aj izraelské občianstvo. Niekto, kto vykonáva migráciu sa nazýva „oleh“  alebo „olah“. Mnohí nábožensky založení Židia vyznávajú aliju ako návrat do zasľúbenej zeme a považujú ju za splnenie Božieho zasľúbenia, ktoré dal potomkom hebrejských patriarchov Abraháma, Izáka a Jakuba.  V sionistickej histórii sú rôzne vlny alije, od prvej až po piatu, v rôznych rokoch. Od založenia štátu Izrael je riadením islamu v diaspóre poverená Izraelská židovská agentúra.[10]

Záver

Sionistické hnutie je a bolo veľmi kľúčovým bodom židovskej histórie. Mali veľký vplyv na formovanie osobností ľudí, kedže Židia boli z veľkej strany stále asimilačným národom. Avšak aj ich náboženstvo ich do veľkej miery ovplyvňovalo a častokrát sa odkláňalo od toho, čo si mysleli hlavní predstavitelia. Avšak sionistické hnutie sa do značnej miery nikdy nevzdalo. Ich ciele boli vysoké, no pomaly sa ich snažili splniť. Či už sme to mohli vidieť na výsledkoch kongresov alebo migráciách, snaha stále bola. Nuž, negatívna stránka bola tá, že mnoho z nich stratilo svoje ja, migrovalo z miesta na miesto a nemali stály domov. Je len veľmi ťažké povedať, či sa niekedy stopercentne naplní ich cieľ, no snaha neutícha. 


Zdroje:

[1] Nathan Birnbaum. [online]. Jewish virtual library. [cit. 11.04.2023] Dostupné z: https://www.jewishvirtuallibrary.org/nathan-birnbaum

[2] FRANEK, Jaroslav. Judaizmus: kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve. Bratislava: Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2009. ISBN 9788081140105. 

[3] COHN-SHERBOK, Dan. Judaismus: ilustrovaný průvodce : ucelená historie židovského náboženství a filozofie, tradic a praktik, bohatě ilustrovaná s více než 500 fotografiemi a obrázky. Brno: Jota, 2021. ISBN 9788075657794.

[4] FRANEK, Jaroslav. Judaizmus: kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve. Bratislava: Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2009. ISBN 9788081140105. 

[5] Theodor Herzl convert to zionism. . [online].[cit. 11.04.2023] Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/4466575

[6] HERZL, Theodor. Židovský stát: pokus o moderní řešení židovské otázky. Praha: Academia, 2009. Europa. ISBN 9788020017123.

[7] HERZL, Theodor. Židovský stát: pokus o moderní řešení židovské otázky. Praha: Academia, 2009. Europa. ISBN 9788020017123.

[8] FRANEK, Jaroslav. Judaizmus: kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve. Bratislava: Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2009. ISBN 9788081140105. str. 192-193

[9] FRANEK, Jaroslav. Judaizmus: kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve. Bratislava: Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2009. ISBN 9788081140105. str. 192-193

[10] Migration to Israel [online].[cit. 11.04.2023] Dostupné z: https://www.jewishvirtuallibrary.org/immigration-to-israel

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *