1 Problematika Osvietenstva
Ak chceme hovoriť o konci autokracie, musíme spomenúť aj absolutizmus. Osvietenstvo je protivník absolutizmu. Absolutizmus, politická doktrína a prax neobmedzenej centralizovanej autority a absolútnej suverenity, ktorá je zverená najmä panovníkovi alebo diktátorovi. Podstatou absolutistického systému je, že vládnuca moc nepodlieha regulárnemu spochybňovaniu alebo kontrole žiadnou inou agentúrou, či už súdnou, legislatívnou, náboženskou, ekonomickou alebo volebnou. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. poskytol najznámejšie tvrdenie o absolutizme, keď povedal: „L’état, c’est moi“ („Ja som štát“).[1] Absolutizmus, známy aj ako „božské právo kráľa,“ posilňoval moc monarchov na úkor občianskych slobôd a práv jednotlivcov. Osvietenstvo, na druhej strane, zdôrazňovalo dôležitosť rozumu, racionality a základných ľudských práv.
Dôležité je aj načrtnúť vzťah osvietenstva a náboženstva a vzťah cirkvi k štátu. Keďže osvietenstvo podporovalo pokrok a techniku, nešlo stále ruka v ruke s tým, čo chcela cirkev ale musíme podotknúť, že nie všetci predstavitelia osvietenstva boli vynútene proti náboženstvu. Budeme sa zaoberať predstaviteľom, Thomasom Paineom, ktorý bol známy tým, že bol kritikom cirkvi. Paine totiž zdôrazňoval kritický rozum a sekularizmus. V diele Práva človeka tiež spomínal, že vzdelanie je pre človeka dôležité lebo potom je kvalitnejšia participácia v demokracii.[2] Osvietenstvo zohralo kľúčovú rolu pri formovaní základov moderných demokracií po celom svete. Prinieslo apel na práva a ľudské slobody, vládu zástupcov a účasť občanov, vzdelávanie a kritické myslenie, oslobodenie od absolutizmu a priniesol vplyv na politické revolúcie.
Ak je gilotína najvýraznejším negatívnym obrazom francúzskej revolúcie, potom najpozitívnejšou je určite Deklarácia práv človeka a občana, jeden zo zakladajúcich dokumentov tradície ľudských práv.[3] Osvietenstvo tvrdilo, že ľudia majú prirodzené práva, ktoré sú vrodené a nezávislé od vlády. Tieto práva zahŕňali právo na život, slobodu a majetok. Filozofia osvietenstva argumentovala, že vláda by mala byť založená na týchto právach a mala by ich chrániť, namiesto toho, aby ich porušovala. Paine zdôrazňoval dôležitosť spravodlivosti a rovnosti pred zákonom. Tvrdil, že každý človek by mal byť rovnako chránený pred zneužitím moci a zákony by mali byť spravodlivé a rovnocenné pre všetkých. Tvrdil, že tieto práva sú neoddeliteľné od demokracie a sú nevyhnutné pre ochranu občianskych slobôd a slobody jednotlivca. Okrem práv jednotlivca obhajoval Paine aj právo na vlastníctvo a ochranu majetku. Toto právo malo byť zaručené zákonom a nemalo by byť ohrozené pre ľubovoľné zásahy vlády. Mill presadzoval rovnaké práva pre všetkých občanov bez ohľadu na ich pohlavie, náboženstvo či pôvod.
V rámci osvietenstva hovoríme o zdôrazňovaní potreby vzdelávania pre všetkých ľudí, nielen pre elitu alebo šľachtu. Kvôli tejto myšlienke sa položili základy pre univerzálne vzdelávacie systémy a verejné školstvo, ktoré boli neskôr vybudované v mnohých krajinách. Školský systém sa v 18. storočí stal čoraz viac usporiadaným záujmom štátu. Exponenti osvieteného absolutizmu, ako aj poslanci uznali, že subjekt je pre štát užitočnejší, ak má školské vzdelanie. V ideálnom prípade by povinná školská dochádzka mala byť všade, ale, samozrejme, v praxi sa ideál sotva niekde dosiahol.[4] Osvietenstvo kládlo dôraz na význam slobody jednotlivca, zahŕňajúc slobodu prejavu, náboženskú slobodu a slobodu myslenia. Tento pohyb podnietil väčšiu pozornosť k spravodlivosti a rovnosti pred zákonom. Táto koncepcia spravodlivosti ovplyvnila vývoj súdneho systému a ochranu ľudských práv. V rámci ďalších dôležitých hodnôt je imanentné spomenúť sekularizáciu. Osvietenstvo sa odvrátilo od náboženstva a zdôrazňovalo sekularizmus, teda oddelenie cirkvi od štátu. Toto viedlo k rozvoju hodnôt spojených so sekulárnym prístupom k vládnutiu a rozhodovaniu.[5]
2 Odkaz na súčasnosť
Osvietenstvo malo veľký vplyv na koniec autokracie a na formovanie moderných demokracií. Ideológia zdôrazňovala hodnoty ako sloboda, rovnosť a spravodlivosť a kritizovalo autokratické a absolutistické režimy. Tieto ideály a pohnútky mysle ideového prúdu stáli na začiatku mnohých politických a spoločenských zmien, ktoré viedli k pádu autokracie a vzniku demokratických režimov. Takéto hodnoty sú pre nás kľúčové, keďže nás dokázali vyviesť z pút autokracie. Ale boj za slobodu, rovnosť a spravodlivosť pre nás bude neustály. Stále musíme obraňovať tieto hodnoty aby neupadli a nestratili sa.
Thomas Paine hovorí, že moc by mala vychádzať od občanov a že každý jednotlivec má právo na politickú participáciu, zostáva dôležitým odkazom pre budúcnosť. Paine tiež zdôrazňoval dôležitosť otvoreného myslenia a kritického hodnotenia informácií. Jeho odkaz nám pripomína, že kritické myslenie a schopnosť rozhodovať na základe faktov, nie predsudkov alebo dogiem, sú nevyhnutné pre rozvoj spoločností. Pripomína nám, že všetci občania by mali mať rovnaké príležitosti a byť chránení pred zneužitím moci.
John Stuart Mill vo svojom diele o slobode hovoril, že sokratovská dialektika podporuje hĺbkové pochopenie a múdre riešenia. Rôznorodosť myšlienok a spolupráca napomáhajú objektívnemu hľadaniu pravdy. Dôležitá je sloboda myslenia, kritické myslenie a otvorená diskusia, ktoré formujú zdravú a progresívnu spoločnosť.
Záver
Thomas Paine nebol iba výrazným mysliteľom svojej doby, ale jeho dedičstvo pretrváva ako nekonečná inšpirácia pre všetkých, ktorí túžia po slobode, spravodlivosti a demokracii. Jeho vášnivý záväzok voči týmto hodnotám nám poskytuje vzor odvahy a odhodlania, ktorý nás vedie k premýšľaniu o budúcnosti a k našej vlastnej zodpovednosti voči týmto univerzálnym princípom.
Mill zdôrazňoval nevyhnutnosť slobody myslenia a prejavu pre rozvoj spoločnosti. Jeho obhajoba individuálnej slobody proti tlaku väčšiny poskytuje základ pre slobodný a otvorený verejný diskurz v súčasnej demokracii. V súčasnej dobe sú myšlienky Johna Stuarta Milla stále relevantné pri formovaní a hodnotení demokratických systémov. Jeho príspevky k ochrane práv jednotlivca a presadzovaniu otvoreného a inkluzívneho politického prostredia zostávajú významné pre súčasnú demokraciu.
Paineova myšlienka demokracie ako prostriedku na dosiahnutie spravodlivosti a rovnosti je základom pre našu úvahu o tom, ako formovať našu politiku a spoločnosť. Jeho presvedčenie, že moc by mala pochádzať od ľudí a že každý občan má právo zasahovať do verejných záležitostí, nám poskytuje vzor pre budovanie participatívnych a transparentných inštitúcií. V dnešnej dobe, keď sloboda a demokracia stále čelia výzvam a autoritarizmus hrozí ich oslabeniu, Paineove myšlienky nám slúžia ako varovanie pred nebezpečenstvom straty týchto hodnôt. Jeho odkaz nás povzbudzuje, aby sme sa postavili proti každému prejavu utláčania a bojovali za zachovanie práv jednotlivca a kolektívnych slobôd. Zachovanie a rozvíjanie hodnôt slobody, spravodlivosti a demokracie je neustálym úsilím, a Thomas Paine nám poskytuje výrečné nástroje na to, aby sme touto cestu pokračovali. Jeho dedičstvo žije v našom snažení o vytvorenie sveta, kde každý človek má rovnaké práva a príležitosti, a kde občianska participácia tvorí základný kameň zdravého a spravodlivého spoločenského usporiadania.
Zdroje:
[1] The Editors of Encyklopaedia Britannica, “Absolutism, political system”, Britannica, (9. 10. 2023), Dostupné na internete: https://www.britannica.com/topic/absolutism-political-system
[2] Paschalis M. Kitromilides, “The Enlightenment and Religion in Europe”, Oxford Academic, (8. 12. 2021), Dostupné na internete: https://academic.oup.com/edited-volume/37088/chapter-abstract/323186996?redirectedFrom=fulltext
[3] Project History, “The Enlightenment and Human Rights”, (6. 12. 2022), Dostupné na internete:https://revolution.chnm.org/exhibits/show/liberty–equality–fraternity/enlightenment-and-human-rights
[4] Mehdi K. Nakosteen, Nobuo Shimahara,Pierre Riché, “Education”, (29. 10. 2023), Dostupné na internete: https://www.britannica.com/topic/education/The-Calvinist-Reformation#ref47555
[5] William Bristow, “Enlightenment”, Stanford Encyclopedia of Philosophy, (20. 8. 2010), Dostupné na internete: Enlightenment (Stanford Encyclopedia of Philosophy)
Pridaj komentár