V posledných rokoch je termín geopolitika čoraz častejšie používaný v širokej škále významových kontextov. Jeho význam sa však neustále mení, čo spôsobuje rôzne interpretácie. Tento jav vyvoláva rozsiahly diskurz medzi akademikmi a odborníkmi v politike. Existuje množstvo definícií geopolitiky, ktoré zahŕňajú jej charakter ako aplikovanú oblasť viacerých disciplín, teóriu, metódu a stratégiu analýzy vzťahov medzi politickou aktivitou a geografickým prostredím. Jednou z moderných interpretácií je chápanie geopolitiky ako aplikovanej interdisciplinárnej oblasti myslenia, ktorá kombinuje poznatky z geografie a politológie na analýzu politického správania sa v priestore. V súčasnosti sa v geopolitickom diskurze kladie väčší dôraz nielen na analýzu politických vzťahov medzi štátmi, ale aj na skúmanie politických a priestorových dynamík na lokálnej a globálnej úrovni. Geopolitické myslenie vzniklo na prelome 19. a 20. storočia ako reakcia na zmeny v svetovej politike a priestorovej štruktúre. Uznáva sa, že geopolitika zohrávala dôležitú úlohu v medzinárodnej politike, najmä v období studenej vojny. Po skončení studenej vojny narástol záujem o geopolitiku v súvislosti so zmenami v globálnej moci a politických štruktúrach.[1]
Súčasné trendy geopolitického myslenia sú ovplyvnené globalizáciou a fragmentáciou moci od štátu k neštátnym aktérom. Geopolitika sa tiež venuje prognózam budúceho vývoja a analýze konfliktov v súčasnom globálnom kontexte. Zároveň sa však zdôrazňuje, že geopolitika nie je statická a musí sa prispôsobovať novým trendom a výzvam v svetovej politike. Preto dochádza k rozvoju nových prístupov, ako napríklad geoekonomika, ktoré berú do úvahy ekonomické aspekty priestorovej kontroly a moci. [2] Celkovo možno povedať, že geopolitika zostáva dôležitou oblasťou štúdia politických a priestorových vzťahov, ktorá sa neustále vyvíja a prispôsobuje sa novým podmienkam a výzvam v globálnom kontexte.V posledných troch desaťročiach sme videli, že globalizácia a digitalizácia idú ruka v ruke pri formovaní nášho sveta v bezprecedentnej miere. Zatiaľ čo globálna ekonomika sa menila od priemyselnej revolúcie na konci 19. storočia, rýchly rast technológií zmenil našu realitu rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Od roku 1990 sa pracovné miesta výroby presunuli do krajín s nižšími štandardmi príjmov, zatiaľ čo digitálne technológie sa výrazne zdokonalili. Na rovnaké množstvo práce už nie sú potrební toľkí ľudia.[3] Digitalizácia a globalizácia ekonomiky podkopávajú národnú suverenitu, preformulovali predstavy o materiálnosti a mieste a umožnili nové obmeny kultúry, kapitálu, tovarov a ľudí. Zatiaľ čo globalizácia a digitalizácia sa dopĺňajú, nie sú navzájom závislé. Digitalizácia vyplýva ako prirodzenejší a logický proces vývoja a inovácií pre menej efektívne procesy. Ako ľudia neustále usilujeme sa o zlepšenie a efektívnosť, aby sme zvýšili našu životnú úroveň. Zatiaľ čo digitalizácia podkopala mnohé tradičné sektory svetovej ekonomiky, vytvorila aj nové oblasti práce.
Rozsiahla štúdia spoločnosti Deloitte z roku 2015 ukázala vplyv technológií na ekonomiku práce medzi rokmi 1871 a 2011. Výskum dospel k záveru, že technológia vo všeobecnosti vytvorila viac pracovných miest a každý vývoj priamo nenahradil ľudských pracovníkov bez nálezu nových pracovných miest pre nich.[4] Ale politiky globalizácie pracovnej sily takmer úplne vytrela určité typy sektorov vo vyspelých krajinách, pričom ľuďom pracujúcim v týchto konkrétnych odvetviach neposkytla veľa náhrady. Práca výroby je teraz výrazne nadhodnotená v Číne, Indii a ďalších rozvíjajúcich sa trhoch v porovnaní s Európou. Rozdiel medzi globalizáciou a digitalizáciou je taký, že prvá je hlavne vedomý politický výber, zatiaľ čo druhá je prevažne riadená dopytom klienta.
V dôsledku šírenia internetu a súvisiacich technologických inovácií prechádza globálna ekonomika základnou štrukturálnou zmenou. Táto zmena je poháňaná hlavne inovačne orientovanými a technologicky orientovanými spoločnosťami, ktorých obchodné modely sú založené na možnostiach internetu. Internet a súčasný trend digitalizácie ovplyvnili a zmenili dynamiku takmer všetkých odvetví. [5] V posledných rokoch sme videli vplyv nových hnacích síl. Dnešný trh je silne ovplyvnený pokrokom v informačných technológiách a digitálne informačné výrobky získavajú vo výrobnom cykle viac dôležitosti, ale dnes je ešte dôležitejšie brať do úvahy digitalizáciu.
Informácie sú teraz najdôležitejším a najkontroverznejším geopolitickým zdrojom sveta. Najziskovejšie podniky na svete tvrdia už roky, že dáta sú „novým ropným“. Politické kampane a zahraniční spravodajskí operátori ukázali počas posledných dvoch amerických prezidentských volieb, že dáta riadené sociálnymi médiami sú kľúčom k verejnej mienke. Vedúci vedci a technológovia chápu, že dobré datasety, nielen algoritmy, im dávajú konkurenčnú výhodu. Inovácie riadené dátami nielen narušujú ekonomiky a spoločnosti; preformátovania vzťahov medzi národmi. Stretnutie informačnej moci – spojené s možnosťou štátov používať informácie na ovplyvňovanie, rozhodovanie, tvorbu a komunikáciu – spôsobuje, že štáty prepíšu svoje podmienky záväzkov s trhmi a občanmi, a definujú národné záujmy a strategické priority.[6]
Skrátka, informačná moc mení povahu a správanie sa základného stavebného kameňa medzinárodných vzťahov, štátu, s potenciálne seizmickými dôsledkami. Autoritatívne vlády si uvedomujú strategický význam informácií a za posledných päť rokov prevádzkovali mocné domáce a medzinárodné informačné stratégie. Zatvárajú svoje domáce informačné prostredie a odsekávajú svojich občanov od globálnych informačných tokov, zatiaľ čo informácie zbraní na útok a destabilizáciu demokracií. Predovšetkým Čína a Rusko veria, že strategická súťaž v 21. storočí je charakterizovaná nulovým súťažením o kontrolu dát, ako aj o technológiu a talenty potrebné na prevod dát na užitočné informácie. Demokracie zostávajú základne nepripravené na strategickú súťaž v informačnej ére.
Pre Spojené štáty najmä keďže dôležitosť informácií ako geopolitickej zdrojovej sa zvýšila, ich informačná dominancia sa zmenšila. Od konca studenej vojny sa americká prevaha v informačných technológiách zdala neohroziteľná – nielen kvôli jej centrálnej úlohe pri vytváraní internetu a celkovému hospodárskemu primátu. Demokracie tiež považovali akýkoľvek typ informačnej stratégie za v podstate nepotrebný: vládna účasť v domácom informačnom prostredí pôsobila orwellovsky, zatiaľ čo demokracie verili, že ich „pôvodne dobrá“ zahraničná politika nepotrebuje rozsiahle operačné činnosti ovplyvňovania. Avšak, aby mohli konkurovať a prosperovať v 21. storočí, demokracie, a najmä Spojené štáty, musia vyvinúť nové národné bezpečnostné a hospodárske stratégie, ktoré budú riešiť geopolitiku informácií. V 20. storočí sa demokracie orientovali na trhové kapitalistické infraštruktúry, energetiku, obchod a dokonca aj sociálnu politiku na ochranu a posilnenie kľúčového zdroja moci toho obdobia – výroby. V tomto storočí musia demokracie lepšie zohľadniť informačnú geopolitiku vo všetkých dimenziách domácej politiky a národnej stratégie.
Okrem toho technologické pokroky v počítačoch, najmä strojové učenie, umožňujú štátom používať informácie na ovplyvňovanie, manipuláciu a nútenie s bezprecedentným rozsahom a účinkom. Tento konkrétny aspekt geopolitiky informácií vyniká v Národnej bezpečnostnej stratégii USA z roku 2017, ktorá venovala celú kapitolu „informačnej štátnosti“ a rizikám, ktoré predstavujú krajiny ako Rusko a Čína. Jedným praktickým dôsledkom oboch trendov je to, že súperi ako Spojené štáty a Čína, stále viac prijímajú opatrenia na oddelenie aspektov svojej ekonomiky – obracajúc, alebo aspoň kontrolovaním globalizácie, ktorá bola dominantným usporiadaním ekonomického svetového poriadku od konca studenej vojny. Dokonca aj Ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva upozornilo, že demokracie by mohli v budúcnosti potrebovať starostlivejšie zvážiť digitálnu otvorenosť a kontrolu, vrátane zvažovania „národných alebo regionálnych kyberhrán“ na obranu proti hrozbám v informačnom priestore. [7] Čína už silno smeruje ku kontrole s jej rozsiahlym systémom cenzúry a propagandy na internete a obmedzeniami prístupu na trh pre zahraničné médiá a technologické spoločnosti. V roku 2019 budú ruskí poskytovatelia internetových služieb testovať „odpojenie“ ruského internetu od globálneho internetu; súčasťou národnej stratégie, ktorá má tiež za cieľ zaistiť, aby do roku 2020 95 percent jeho domácej internetovej prevádzky nikdy nepotrebujú opustiť hranice Ruska. Americkí zákonodarcovia tiež zvažujú ďalšie kroky na izoláciu Američanov pred cudzími dezinformáciami. Silný, bipartizánny Senátny výbor pre spravodlivosť vyvíjal verejný tlak na Facebook, Google a Twitter, aby detegovali a vylúčili cudziu manipuláciu na ich platformách.[8]
Po celom svete globalizačné procesy významne aktivujú cezhraničné toky a podporujú prenikanie kapitálu, ľudí a mediálnej komunikácie. Rozvoj digitálnych komunikačných technológií a sociálnych médií so svojimi kapacitami ovplyvnenými emóciami tieto tendencie posilňuje. Zdá sa, že globalizácia ignoruje národné hranice a podkopáva vylučujúce národné identity tým, že generuje kultúrne miešanie, hybridizované identifikácie, transnacionálny dialóg a kozmopolitné povedomie. Digitálne komunikačné technológie ďalej zintenzívňujú mediálne kolektivity mimo a cez národné hranice, ale tieto rozvoje nevyhnutne neprinášajú oslabenie národných predstáv a rámce zamerané na národnosť. V mnohých častiach sveta sme pozorovali odolnosť národnej identity a oživenie nacionalizmu. Globalizácia a digitalizácia podporili rôzne formy cezhraničného pripojenia, výmeny a konfrontácie, zatiaľ čo zároveň novým spôsobom zdôraznili relevanciu národných hraníc.[9]
Zdroje:
[1] Geopolitics and the Role of Information in the Global World [online]. Cambridge, Massachusetts : Belfer Center for Science and International Affairs, Harvard Kennedy School, c2019 [cit. 2024-04-08]. Dostupné na internete: <https://www.belfercenter.org/sites/default/files/2019-08/GeopoliticsInformation.pdf>.
[2] Geopolitics and the Role of Information in the Global World [online]. Cambridge, Massachusetts : Belfer Center for Science and International Affairs, Harvard Kennedy School, c2019 [cit. 2024-04-08]. Dostupné na internete: <https://www.belfercenter.org/sites/default/files/2019-08/GeopoliticsInformation.pdf>.
[3] HALÁS, Matúš, ed. Geopolitické omyly dvadsiateho storočia. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. ISBN 9788022336529
[4] Digitalizácia a umelá inteligencia v obchodných spoločnostiach. Bratislava: C.H. Beck, 2024. ISBN 9788082320506.
[5]
[6] Geopolitics and the Role of Information in the Global World [online]. Cambridge, Massachusetts : Belfer Center for Science and International Affairs, Harvard Kennedy School, c2019 [cit. 2024-04-08]. Dostupné na internete: <https://www.belfercenter.org/sites/default/files/2019-08/GeopoliticsInformation.pdf>.
[7] The Impact of Digitalization and Globalization on Political Risk [online]. [S.l.] : Compact, [datum publikácie neuvedené] [cit. 2024-04-08]. Dostupné na internete: <https://www.compact.nl/articles/the-impact-of-digitalization-and-globalization-on-political-risk/>.
[8] The Impact of Digitalization and Globalization on Political Risk [online]. [S.l.] : Compact, [datum publikácie neuvedené] [cit. 2024-04-08]. Dostupné na internete: <https://www.compact.nl/articles/the-impact-of-digitalization-and-globalization-on-political-risk/>.
[9] HALÁS, Matúš, ed. Geopolitické omyly dvadsiateho storočia. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. ISBN 9788022336529
Pridaj komentár