Ako to celé začalo
Pred rokom 1979 neexistoval medzi USA a Čínou takmer žiadny obchodný vzťah, čo bolo spôsobené prerušením vzťahov zo strany Washingtonu s vtedy komunistickou vládou v Pekingu. V roku 1979 sa vzťahy podarilo normalizovať, čo v nasledujúcich štyroch desaťročiach vyvolalo rapídny nárast obchodu. Normalizácia súvisela aj s dlhodobým procesom ekonomických reforiem, ktorý Čína začala koncom 70. rokov. Pred rokom 1978 mala Čína socialisticky plánovanú ekonomiku a bola do značnej miery izolovaná.
Ďalším výrazným krokom bol aj vstup Číny do WTO v roku 2001. Podmienkou jej prijatia bola nutnosť Pekingu zaviazať sa k súboru ekonomických reforiem, ako napríklad znížiť clo na dovážaný tovar či transparentnosť zákonov a nariadení. V tom čase USA verili, že toto začlenenie pomôže Číne pri jej demokratickej reforme. Členstvo Číny zabezpečilo trvalé obchodné vzťahy a istotu americkým spoločnostiam, že môžu tovary vyrábať v Číne a dovážať ich do USA. Nárast obchodu bol obrovský, čo súviselo aj s výhodným postavením Číny v medzinárodných dodávateľských reťazcoch, čo jej umožňovalo využívať komponenty z celého sveta na výrobu tovaru pre Spojené štáty. [1]
Výhody obchodného vzťahu
Ekonomický nárast bol výhodný pre obe krajiny. Americkí spotrebitelia ťažili z nižších cien a americké spoločnosti nesmierne profitovali z prístupu na čínsky trh. Zvýšený obchod s Čínou zvýšil ročnú kúpnu silu priemernej americkej domácnosti v rokoch 2000 až 2007 o 1 500 dolárov. Export do Číny taktiež zabezpečil nárast pracovných miest v Spojených štátoch a to o viac ako milión. Americké spoločnosti zarábajú ročne stovky miliárd dolárov z predaja v Číne. Od roku 2001 vzrástol americký export do Číny o 450 percent. [2]
Na druhej strane aj pre Čínu boli zisky z obchodu so Spojenými štátmi významné . Od roku 2001 vzrástla čínska ekonomika viac ako päťnásobne a dnes je druhou najväčšou na svete, a to za Spojenými štátmi. Stovky miliónov ľudí unikli extrémnej chudobe v dôsledku tohto nárastu. Od roku 1990 do roku 2015 podiel čínskej populácie žijúcej v extrémnej chudobe (definovanej ako život z menej ako 1,90 dolára na deň) klesol zo 67 percent na menej ako 1 percento. [3]
Nevýhody obchodného vzťahu
Napriek značným výhodám, ktoré tento obchod priniesol, spôsobil však aj značné problémy. V mnohých prípadoch sa pôsobenie Číny v WTO neuskutočnilo tak, ako by si Spojené štáty želali. Oživenie obchodu s Čínou spôsobilo takzvaný „Čínsky šok“, čo znamená, že náklady spojené so zvýšeným obchodom boli vyššie ako náklady s inými krajinami, napríklad s Japonskom. Bolo to spôsobené najmä rýchlosťou rastu dovozu, obrovskou veľkosťou čínskej pracovnej sily s nízkymi mzdami a rozsahom ovplyvnených odvetví. [4]
Počas niekoľkých dekád tejto spolupráce sa v amerických radách vytvorila obava o národnú bezpečnosť. Americkí politici sa obávajú, že sa Čína snaží získať citlivé americké technológie, najmä na posilnenie čínskej armády a na dosiahnutie cieľov priemyselnej politiky Pekingu. Zdrojom tejto obavy je fakt, že Čína požaduje od Spojených štátov, aby zdieľali svoje technológie, ak chcú podnikať na ich území. Táto praktika je známa pod pojmom „nútený transfer technológií“. Zároveň sa však obávajú aj možnej špionáže, ktorú má Čína údajne praktizovať cez americké spoločnosti využívajúce čínske technológie. V nedávnej dobe bol preto diskutovaný aj ban aplikácie TikTok. [5]
V neposlednom rade je problémom tohto obchodného vzťahu odmietnutie Číny úplne prijať demokratickú transformáciu. A hoci čínski predstavitelia najskôr nadšene implementovali záväzky Pekingu voči WTO a vytvorili hlbokú transformáciu ekonomiky a právneho systému, čím v niektorých smeroch Čína liberalizovala svoju ekonomiku a tým sa vytvoril prosperujúci súkromný sektor, nikdy úplne neprijala neviditeľnú ruku trhu. Štát, ktorému dominuje Čínska komunistická strana, dohliada na ekonomiku prostredníctvom centralizovaného riadenia štátnych podnikov, kontroly nad finančnými inštitúciami a mocnej komisie pre ekonomické plánovanie. Čínski lídri však tvrdia, že ich systém je nevyhnutný na zlepšenie života čínskeho ľudu a je v súlade s ekonomickými stratégiami, ktoré používajú západné krajiny v podobných štádiách rozvoja. Čína tak zdokonalila model získavania západnej technológie a používa ho na rozvoj domácich spoločností a gigantov a potom ich uvoľňuje na svetový trh, kde v tomto bode už zahraničné spoločnosti nemôžu konkurovať. [6]
Aká je budúcnosť medzinárodného obchodu medzi USA a Čínou?
Bidenova ochota pokračovať v hospodárskej eskalácii voči Číne vyvolala otázky o budúcnosti obchodných vzťahov. Ani americké clá na čínsky tovar, odvetné čínske clá na americký vývoz a takisto ani americké kontroly vývozu nevykazujú známky toho, že by sa mali prerušiť. V záujme ďalšej eskalácie obchodného konfliktu by mohli predstavitelia americkej politiky hľadať vnútroštátne prostriedky proti Číne. Niektorí zákonodarcovia už predložili návrhy zákonov, ktoré by rozšírili Bidenove investičné obmedzenia na ďalšie čínske priemyselné odvetvia. Iné navrhované právne predpisy by vyžadovali, aby sa federálna vláda v rámci investičných plánov zbavila čínskych spoločností, zatiaľ čo zo strany niektorých zákonodarcov rastie tlak na zákaz spoločnosti TikTok, giganta v oblasti sociálnych médií, ktorú vlastní čínska spoločnosť ByteDance. [7]
Niektorí odborníci medzitým spochybnili, či je systém WTO dostatočný na riešenie sťažností USA a či je čínsky hospodársky model zásadne nezlučiteľný s pravidlami svetového obchodu. Úrad obchodného splnomocnenca USA (USTR) v nedávnej správe uviedol, že v Spojených štátoch sa „všeobecne uznáva, že pravidlá WTO nedokážu a nemôžu účinne disciplinovať mnohé z najškodlivejších čínskych politík a praktík“. V dôsledku toho USTR zvažuje spôsoby reformy obchodných zákonov USA s cieľom čeliť týmto praktikám, uvádza sa v správe. [8] Budúcnosť vzťahov je teda nejasná a dôležitú časť zohrá výsledok prezidentských volieb v USA.
Na záver by sme radi pridali citát profesora Henryho Gaa: „Ak sa snažíte konkurovať Číne tým, že sa stanete Čínou, aký to má zmysel, aj keď nakoniec vyhráte?“ [9]
Zdroje:
[1] Nagashybayeva,G. U.S. Trade with China.[online], [cit. 27.12.2023]. Dostupné na internete: <https://guides.loc.gov/us-trade-with-china>
[2] US-China Business Council. How Trade with China Benefits the United States. .[online], [cit. 27.12.2023]. Dostupné na internete: <https://www.uschina.org/how-trade-china-benefits-united-states>
[3] What Happened When China Joined the WTO? .[online], [cit. 27.12.2023]. Dostupné na internete: <https://world101.cfr.org/global-era-issues/trade/what-happened-when-china-joined-wto>
[4]AUTOR,D. A kol. The China trade shock.[online], [cit. 28.12.2023]. Dostupné na internete: < https://chinashock.info>
[5]BERGSTEN,F. The US Trade Deficit and China. .[online], [cit. 28.12.2023]. Dostupné na internete: <https://www.piie.com/commentary/testimonies/us-trade-deficit-and-china?ResearchID=611>
[6] CRS. US-China Trade Relations.[online], [cit. 28.12.2023]. Dostupné na internete: <https://sgp.fas.org/crs/row/IF11284.pdf>
[7] HILLMAN,J. What’s next for U.S. Trade with China? .[online], [cit. 29.12.2023]. Dostupné na internete: <https://www.cfr.org/in-brief/whats-next-us-trade-china>
[8] USTR. Annual Report on China’s WTO Compliance. [online], [cit. 29.12.2023]. Dostupné na internete: <https://ustr.gov/about-us/policy-offices/press-office/press-releases/2022/february/ustr-releases-annual-report-chinas-wto-compliance>
[9] GAO,H. China’s Rise: How It Took on the U.S. at the WTO. [online], [cit. 29.12.2023]. Dostupné na internete: <https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2937965>
Pridaj komentár